Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Trumpov ekológ neverí v klimatické zmeny
Zrušenie obmedzení produkcie skleníkových plynov, podporu ťažby ropy a zemného plynu a uvoľnenie regulácií na znižovanie produkcie oxidu uhličitého je možné očakávať od nového šéfa americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA) Scotta Pruitta.
Scott Pruitt, nový šéf americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia (EPA), neverí, že za klimatické zmeny môže spaľovanie fosílnych palív. Jeho postoj môže potešiť najmä ropné koncerny.
V rozhovore pre televíziu CNBC Pruitt kongresmanom a senátorom odkázal, že by mali zvážiť, či je nutné emisie (skleníkových plynov) aj naďalej regulovať. Jeho slová sú v súlade s predvolebnými sľubmi amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý viackrát hovoril o rušení ekologických obmedzení pre americké podniky.
Podľa drvivej väčšiny vedcov sú skleníkové plyny zodpovedné za klimatické zmeny a globálne otepľovanie. Skleníkové plyny, ako je oxidy uhličitý (CO2) alebo metán, sa do atmosféry dostávajú spaľovaním fosílnych palív – uhlia, ropy či plynu. Po niekoľkoročných negociáciách sa nakoniec podarilo takmer všetkým krajinám sveta na konferencii v Paríži dosiahnuť dohodu o obmedzení produkcie skleníkových plynov. Podľa prijatých záverov konferencie je jasné, že spaľovanie fosílnych palív mení počasie na planéte, čo sa prejavuje rôznymi anomáliami prejavov počasia – dlhými obdobiami sucha či, naopak, záplavami.
„Nesúhlasil by som, že (CO2) zásadne prispieva ku globálnemu otepľovaniu, ktorého sme svedkami,“ povedal Pruitt. V pohľade na vplyv CO2 a ďalších skleníkových plynov na rast teploty na planéte panujú „obrovské nezhody“, dodal muž, ktorého na najdôležitejšiu environmentálnu pozíciu v americkej exekutíve vymenoval Trump. Takýto postoj zrejme nie je v záujme väčšiny ekológov, no môže viesť k nárastu ťažby ropy a tým pádom aj k poklesu ceny benzínu a nafty.
Pruittov prístup je však v rozpore s prevládajúcim vedeckým názorom, ku ktorému sa hlási aj americká agentúra pre letectvo a vesmír NASA a aj agentúra pre atmosféru a oceány NOAA. Podľa ich minuloročnej správy patria posledné roky k najteplejším v meranej histórii práve pre zvyšovanie emisií CO2 a ďalšie ľudskou činnosťou produkované skleníkové plyny.
Trump ešte počas volebnej kampane sľuboval obmedzenie alebo zrušenie rozhodnutí jeho predchodcu Baracka Obamu. Ide aj o opatrenia, ktoré z ekologických príčin regulujú činnosť niektorých firiem znečisťujúcich ovzdušie. Pruitt naznačil, že by sa touto otázkou mal zaoberať i republikánmi ovládaný Kongres.
Obama sa jasne postavil proti nárastu produkcie skleníkových plynov a za boj proti klimatickým zmenám. Trump a Pruitt majú opačný názor. Podľa nich takáto regulácia škodí americkej ekonomike. Trump preto počas kampane sľuboval zrušenie účasti USA na parížskej klimatickej dohode, ktorej signatárom je aj Európska únia a Slovensko.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.