Kto pri Grécku ustúpi? Slovensku ide o miliardy
Situácia s Gréckom sa vyostruje. Vo štvrtok sa všetka pozornosť európskych politikov sústreďuje na rokovanie ministrov financií eurozóny v Bruseli.
Buď eurozóna ustúpi od tvrdých škrtov v Grécku, alebo grécka vláda viac zaťaží svoje obyvateľstvo. Ustúpi grécky premiér Alexis Tsipras alebo nemecká kancelárka Angela Merkelová?
Práve tu by malo padnúť rozhodnutie, aký bude ďalší osud Grécka. Niektorí európski diplomati však už včera v predstihu avizovali, že žiadnu dohodu neočakávajú. Bremeno zodpovednosti za prípadný bankrot Grécka sa tak prenesie na európskych lídrov, ktorí sa o týždeň stretávajú na pravidelnom summite v Bruseli. Gréci pritom zápasia s časom. Ak by zbankrotovali, Slovensko by prišlo o miliardy eur.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka Instantné pravdy.
Krajina prispela Aténam formou záruk sumou takmer 1,5 miliardy eur, pričom táto pôžička je už zarátaná v štátnom dlhu. Napriek tomu, že je eurozóna lepšie pripravená na „Grexit“, ako to bolo v roku 2012, stále by to spôsobilo značné zemetrasenie na finančných trhoch, podkopal by sa ekonomický sentiment, čo by mohlo viesť k spomaleniu ekonomického rastu. V roku 2012 Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vyčíslil, že by Grexit stál Slovensko okolo 700 miliónov eur.
„V základnom scenári stále očakávame, že Grécko sa s veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka, pozn. red.) nakoniec dohodne. Jeho odchod z eurozóny si nikto nepraje z politického ani z ekonomického hľadiska. Z politického preto, že bolo už investovaných veľa politického kapitálu a verejných zdrojov do záchrany Grécka, ktoré by boli stratené a napríklad nemecká kancelárka Angela Merkelová by vstúpila do dejín ako kancelárka, ktorá stratila najviac peňazí daňových poplatníkov,“ komentuje analytik J&T banky Stanislav Pánis.
Grexit by pritom neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozóny niektorého z jej ďalších členov. Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus. Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického Grexitu mohli dostať pod tlak trhov. Na politickej úrovni by sa ale rozbehli debaty, či Grécko nebude nasledovať niekto ďalší, prípadne či je potrebné vytvoriť nejaké pravidlá na opustenie eurozóny, pretože to súčasné nastavenie Lisabonskej zmluvy neumožňuje.
Existuje aj riziko, že Grécko by sa mohlo dostať pod väčší vplyv Ruska. „Navyše, mohlo by sa ukázať, že bez eura by sa časom mohlo Grécku dariť lepšie, čo by bol začiatok konca dnešnej zle nadizajnovanej menovej únie. V negatívnejšom scenári je tak skôr pravdepodobný bankrot Grécka, ale v rámci menovej únie. Na druhej strane mince, stále existuje aj určitá pravdepodobnosť Grexitu,“ dodal Pánis.
Čas sa Grékom kráti
Do konca mesiaca musia Gréci poslať splátku Medzinárodnému menovému fondu vo výške 1,6 miliardy eur, pričom bez externej pomoci to neutiahnu. Mesiac nato musia Atény vyplatiť 3,8 miliardy eur Európskej centrálnej banke.
Vyše štyroch mesiacov sa pritom s Bruselom dohadujú na zozname reforiem, ktorý je podmienkou na uvoľnenie zvyšku záchranného balíka vo výške 7,2 miliardy eur. Na to, aby Grékom poslali veritelia poslednú splátku z 240-miliardového balíčka, je potrebné nájsť kompromisné riešenie v priebehu najbližších dní. „Chápem pozície oboch strán. Veritelia sa nechcú nechať vydierať bankrotom, lebo by tým vytvorili nebezpečný precedens do budúcnosti. Gréci by zase bankrotom a prípadným Grexitom až tak veľa nestratili, takže rozumiem aj ich pozícii nesiahať na dôchodky, trh práce a daň z pridanej hodnoty, na čo dostali od voličov mandát. Práve preto vidíme reálne aj scenár, že sa nedohodnú,“ myslí si analytik X- Trade Brokers Kamil Boros.
Gréci chcú zahnať Brusel do kúta
Súčasná grécka vláda svojim nekompromisným postojom pri zostavovaní reforiem nebrzdí nielen dohodu s veriteľmi, ale súčasne aj hospodársky rast krajiny. Ten sa pritom posledný rok sľubne zotavoval z recesie. Gréci sa vtedy nadýchli k rastu, ale hospodársky rast narušila neistota po vyhlásení predčasných parlamentných volieb v decembri. Tie v januári tohto roka vyhrala v Grécku radikálna ľavicová strana Syriza, s ktorou sa stav tamojšej ekonomiky zhoršuje.
Správanie gréckej vlády v stredu komentovala aj grécka centrálna banka. Ak sa podľa nej Grécko s veriteľmi nedohodne na uvoľnení finančnej pomoci výmenou za reformy, bude to pre Atény znamenať začiatok „bolestivej cesty“ smerom k platobnej neschopnosti a odchodu z eurozóny. Ako uviedla vo svojej správe, pokles gréckej ekonomiky sa v druhom kvartáli pravdepodobne zrýchli a pokračujúca dlhová kríza už spôsobila, že klienti si z gréckych bánk medzi októbrom a aprílom vybrali zhruba 30 miliárd eur.
„Bez dohody sa začne pre Grécko bolestivá cesta, ktorá najskôr povedie k platobnej neschopnosti a v konečnom dôsledku k odchodu z eurozóny, a s najväčšou pravdepodobnosťou aj z Európskej únie,“ varuje grécka centrálna banka. „Dohodnúť sa s našimi partnermi je historický imperatív, ktorý si nemôžeme dovoliť ignorovať,“ uvádza sa ďalej v správe.
Z najväčších členských krajín eurozóny dlhuje Grécko 57,23 miliardy eur Nemecku, 42,98 miliardy eur Francúzsku, 37,76 miliardy eur Taliansku a 25,1 miliardy eur Španielsku. Členské štáty zároveň Aténam predĺžili splatnosť pôžičiek z 15 na 30 rokov a výrazne im znížili úrokové sadzby. V prípade druhého záchranného balíka navyše Grécko získalo desaťročný odklad platenia úrokov.
„Dnešné stretnutie sa pravdepodobne skončí pre Grécko ultimátom zobrať poslednú ponuku alebo odísť. Na zváženie bude mať krajina možno štyri až šesť dní a na summit lídrov EÚ, ktorý sa uskutoční 25. júna, bude musieť prísť s odpoveďou. Ak sa veci vyvinú dobre, bude aspoň aké-také riešenie na stole medzi 25. a 30. júnom. To je, samozrejme, tá najlepšia alternatíva. Teda, že k dohode príde ešte pred posledným dátumom splátky pre Medzinárodný menový fond, ktorý je 30. júna, a zároveň pred koncom záchranného programu,“ povedal Simon Fasdal, hlavný dlhopisový stratég Saxo Bank.
Súvisiace články
Ľudia | pred 11 rokmi | 6
Británia a Írsko chystajú krízové plány pre bankrot Grécka
Ľudia
|
pred 11 rokmi
|
7
Únia čaká iniciatívu od Grécka, Tsipras sa zaťal
Ľudia
|
pred 11 rokmi
|
24
Grécko potrebuje dohodu, inak mu hrozí bankrot i odchod z EÚ
Ľudia
|
pred 11 rokmi
|
10
Grécko dlží veriteľom 242,8 mld. eur, najviac Nemecku
Ľudia
|
pred 11 rokmi
|
21
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.