V Grécku sa pobije ekonomika s politikou

Medzi rokmi 2008 a 2015 grécky HDP na obyvateľa, upravený o infláciu, klesol o 30 percent na 18 000 eur. V absolútnom vyjadrení ide o porovnateľný kolaps, ako by klesla životná úroveň v Izraeli na úroveň Líbye alebo Gabonu, napísal na portáli EUobserver analytik Dan Steinbock.

V danom vývoji kleslo Grécko v indexe globálnej konkurencieschopnosti z 67. na 81. miesto a je až za Ukrajinou a Alžírskom. Nadväzujúci sociálny prepad sa stal v krajine novým normálnym javom.

Za päť rokov sa v Grécku zdiskreditovala celá generácia centristických politikov. Keď kríza eurozóny na jar 2010 vypukla, vládlo v Grécku stále Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) pod vedením Jorgosa Papandrea, ktoré prevažovalo s takmer 40 percentami hlasov, zatiaľ čo konzervatívna Nová demokracia (ND) sa opierala len o tretinu hlasov. V súčasnosti PASOK prišiel o väčšinu podpory, zatiaľ čo konzervatívci sa snažia udržať sa vo vláde.

Medzitým prudko narástla podpora bývalým okrajovým stranám. Radikálna ľavica SYRIZA podľa všetkého nadchádzajúce voľby vyhrá – má nádej na asi 28 percent hlasov, oproti 25 percentám pre konzervatívnu ND.

Čo teda SYRIZA urobí, ak vyhrá? Dnes vieme, že do roku 2012 bola nemecká kancelárka Angela Merkelová blízko umožneniu bankrotu Grécka. Panovali však obavy, že by sa grécka nákaza mohla rozšíriť do Talianska a Španielska, čo donútilo Berlín ustúpiť. Grécko tak dostalo svoj druhý záchranný plán. Teraz sa začali zákulisné rozhovory o tretej finančnej výpomoci vo výške 30 miliárd eur.

SYRIZA chce zaviesť sociálny balíček, ktorý takzvaná trojka medzinárodných veriteľov – Európska komisia (EK), Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF) – považuje za vysoko kontroverzný. Balíček obsahuje (veľké) zmazanie dlhov veriteľom, daňové škrty pre všetkých okrem bohatých, zvýšenie minimálnej mzdy a dôchodkov na 750 eur mesačne, zadarmo elektrinu, potravinové lístky, prístrešie a zdravotnú starostlivosť pre ľudí, ktorí to potrebujú, moratórium na splátky súkromných dlhov voči bankám prekračujúce 20 percent disponibilných príjmov.

Nič však nie je pre trojku veriteľov také nepríjemné ako sľub formácie SYRIZA, že usporiada medzinárodnú konferenciu o oddlžení. Vodca tejto formácie Alexis Tsipras sa už zaoberal touto otázkou pri rokovaniach s komisiou EÚ, nemeckým ministrom financií Wolfgangom Schäublem a činiteľmi MMF a poslal svojich ekonomických poradcov do londýnskeho City, aby ubezpečil investorov, že odpísanie dlhov sa bude týkať iba verejného sektora (tzv. OSI – Official Sector Involvement).

V roku 2015, po výpomoci v objeme približne 250 miliárd eur, sa finančné potreby Grécka odhadujú na takmer 20 miliárd eur, čo zahŕňa platby úrokov, splátky pre MMF, splatné dlhopisy ECB a nedoplatky – pričom nič z toho sa nedá ľahko odložiť.

Grécko by pod vedením Novej demokracie premiéra Antonisa Samarasa mohlo niektorú z týchto pohľadávok pokryť z očakávaného primárneho prebytku, plánovanej privatizácie a tvorivým finančným manévrovaním. Ale nie bez výpadku vo výške päť až desať miliárd eur.

S formáciou SYRIZA na čele by sa s tlakom na reštrukturalizáciu dlhov spochybnila plánovaná privatizácia a bolo by otázne, či by vznikol primárny prebytok. V oboch prípadoch bude mať volebný výsledok v Grécku dopad na očakávané nákupy dlhopisov ECB, ktoré závisia aj od toho, či Nemecko dá zelenú plnému kvantitatívneho uvoľňovania ECB.

V posledných niekoľkých rokoch sa Bruselu podarilo vytvoriť izolačné mechanizmy umožňujúce zníženie (aj keď nie zamedzenie) pravdepodobnosti nákazy.

Tieto mechanizmy sa však spoliehajú na očakávania trhu, že sa ECB zapojí do širšieho kvantitatívneho uvoľňovania, ktoré by malo zahŕňať nákupy dlhopisov väčších juhoeurópskych ekonomík (Španielska a Talianska), ale mohlo by vylúčiť menšie periférne krajiny (Grécko spolu s Portugalskom a Cyprom).

Povolebná dráma v Grécku nastane, ak SYRIZA vyhrá a začne rokovať s trojkou veriteľov. Tsipras nastavil latku tým, že povedal, že jeho vláda prestane dodržiavať splátky dlhov od prvého dňa vo funkcii. Dúfa, že trojka aj Nemecko privrú oči a podporia Grécko napriek jeho novej politike. Ak sa tak stane, očakáva sa, že SYRIZA zmierni svoje zámery v oblasti sociálnej politiky a odstúpi od plánu medzinárodnej konferencie o svojom oddlžení.

SYRIZA sa bude usilovať o oddlženie, ktoré získalo Nemecko v roku 1952 (62 percent). To by výrazne znížilo vládny dlh, ktorý dnes presahuje 190 percent gréckeho HDP.

Ale čo keď ani trojka ani SYRIZA neustúpi? V tom prípade by trhy ovládla nestabilita a Atény by mohli byť donútené opustiť eurozónu. Bez ohľadu na konečný scenár sa následky prejavia nielen v Grécku alebo v eurozóne, ale na celom svete.