Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Únii nehrozí záplava potravín z Ukrajiny
Ukrajina má obrovský potenciál zvýšiť výrobu potravín, ale obavy, že zasype svojimi produktmi trh Európskej únie, sú predčasné. Časť ukrajinského obilia sa síce predáva už teraz do štátov EÚ, ale veľa produkcie ide na mimoeurópske trhy. Okrem toho Ukrajina potrebuje čas a peniaze na to, aby splnila náročné požiadavky Bruselu na kvalitu a zdravotnú neškodnosť potravín. Hovorí o tom Jurij Mychajlov, šéfredaktor časopisu Agrobiznes Ukraina.
Keď sa povie Ukrajina, všetci si predstavia obilnicu Európy. Aký je priemerný export obilia za posledné roky a kam všade vyváža Ukrajina obilie?
V posledných rokoch Ukrajina exportovala od 25 miliónov až do 30 miliónov ton obilia priemerne ročne. Vývoz smeroval do rôznych krajín vrátane štátov EÚ. Minulý rok sme uzavreli dohodu s Čínou, kam dodáme 4 milióny ton kukurice, ale obilniny už predávame aj do Kórey a Japonska. Tradičnými odberateľmi kŕmneho obilia sú krajiny Perzského zálivu, ale aj EÚ a naše obilie nakupujú aj štáty severnej Afriky. To, že sme jednou zo svetových obilníc, dokumentuje fakt, že 45 percent ukrajinskej kukurice smeruje do EÚ a 30 percent do Ázie.
Čo všetko ide na vývoz tento rok?
Export obilia sa zvýši na 33 miliónov ton. Na vývoz pôjde predovšetkým kukurica (16 miliónov ton) a prakticky celá úroda repky olejnej. Udržíme si pozíciu najväčšieho exportéra slnečnice, vlani sme vyviezli 4 milióny ton a dosiahli 50-percentný podiel na svetovom trhu. Klesol však export potravinárskej pšenice do štátov EÚ, a to zo 14 percent v sezóne 2012/2013 na jedno percento v tomto roku. Vývozu ukrajinského cukru sa netreba obávať, v minulom roku sme mali neúrodu cukrovej repy.
Slovenskí výrobcovia hydiny sa obávajú, že Ukrajina zasype okolité krajiny lacnými kurčatami a vajcami. Je Ukrajina schopná plniť európske štandardy na bezpečnosť potravín?
Obavy slovenských hydinárov sú zbytočné. Vlani len dve ukrajinské spoločnosti dostali povolenie na vývoz hydinového mäsa a vyviezli dovedna iba sto ton kurčiat, čo je zanedbateľné množstvo. A pokiaľ ide o vývoz bravčového a hovädzieho mäsa, Brusel nepovolil jeho dovoz pre rozdielnosť ukrajinských a európskych noriem. Teraz sa posudzuje možnosť povoliť dovoz menších množstiev mäsových výrobkov do štátov EÚ, ale požiadavky na kvalitu Brusel nezmenil, preto žiaden veľký dovoz ukrajinského mäsa nehrozí.
Mnohých ľudí v súvislosti s ukrajinskými potravinami znepokojuje havária černobyľskej atómovej elektrárne. Nie sú ohrozené zvýšenou rádioaktivitou?
Aj po rokoch je to častá otázka. V zóne 30 kilometrov okolo Černobyľa je zákaz bývania aj akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti. Všetky reaktory atómovej elektrárne sú zatvorené.
Kedysi kostrou ukrajinského poľnohospodárstva boli kolchozy a sovchozy, obdoba slovenských družstiev a štátnych majetkov. Prežili? Prípadne vznikli aj rodinné farmy?
Fenoménom ukrajinského poľnohospodárstva, typickým pre posledné desaťročie, je vznik obrovských podnikov, ktoré hospodária na ploche aj 700-tisíc hektárov, čo sú v Európe nepredstaviteľné výmery. Spravidla ide o agrárne holdingy (napr. Ukrlandfarming), ktoré vznikli zlúčením veľkého počtu bývalých kolchozov. Hoci papierovo vyzerajú impozantne, je tu problém efektívneho riadenia. Bežné je rozkrádanie majetku. Podnikom tiež chýba náležité počítačové vybavenie. Situáciu najlepšie ilustruje fakt, že z 12 poľnohospodárskych spoločností, ktorých akcie sú kótované na európskych burzách (IPO), zväčša vo Varšave, ale aj vo Frankfurte nad Mohanom a v Londýne, päť už zbankrotovalo a jedna nemá ďaleko k bankrotu. Protipólom týchto superveľkých podnikov je oficiálne registrovaných 43-tisíc farmárov, z ktorých však skutočne hospodári na pôde len desať percent. Ostatní svoju pôdu jednoducho prenajímajú. Ukrajinskou zvláštnosťou sú záhumienkové hospodárstva, na ktorých si dedinčania dorábajú zemiaky, ovocie a zeleninu prevažne pre svoje rodiny. Chovajú jednu-dve kravky, niekoľko ošípaných, kŕdeľ hydiny.
Prenikol do sektora zahraničný kapitál?
Najväčší prílev zahraničných investícií (90 percent) smeroval do potravinárstva, najmä do pivovarov, tabakového a cukrovinkárskeho priemyslu. Bolo založených aj niekoľko poľnohospodárskych podnikov so zahraničnou kapitálovou účasťou, ako je napríklad Harmelia, Alpcot, Agrogeneration. Investície pochádzajú z daňových rajov, ako je ostrov Man, Cyprus, ale aj z Holandska. V skutočnosti ide o ukrajinské peniaze, ktoré najprv odtiekli do cudziny a potom boli nanovo reinvestované na Ukrajine.
Ukrajina dostala od Bruselu šancu exportovať do štátov EÚ poľnohospodárske produkty bez cla za vyše 400 miliónov eur. Ako si Kyjev po tomto sľubnom rozbehu predstavuje spoluprácu s úniou?
Je to unikátna príležitosť, ale na to, aby sme ju využili, musíme veľmi rýchlo prispôsobiť kvalitu našich produktov európskym požiadavkám. Potrebujeme peniaze aj čas. V najbližších mesiacoch určite nehrozí žiaden obrovský prílev ukrajinskej produkcie na trhy Európskej únie. Okrem toho vývoz mäsových a mliečnych výrobkov podmieňuje aj dopyt na domácom trhu a nevyhnutnosť starať sa o tých, čo takpovediac visia na krku štátu – dôchodcov, armádu, políciu, úradníkov. Osobitnou kapitolou je nenásytnosť nových majiteľov sprivatizovaných podnikov. Pokiaľ sa národný dôchodok bude rozdeľovať spravodlivejšie medzi tých, ktorí ho naozaj vytvárajú, potom sa väčšina vyrobených potravín spotrebuje na Ukrajine. Ukrajina má síce obrovský agropotenciál, ale ak sa chce postaviť na nohy, musí rýchlo rozvíjať aj informačné technológie, precízne strojárstvo, atómovú energetiku, teda odvetvia, ktoré jej umožnia získať dnes také potrebné veľké valutové zdroje.
Čo bude znamenať strata Krymu pre ukrajinský trh s potravinami?
Ukrajinskej ekonomike strata Krymu môže paradoxne pomôcť. Veď hospodárstvo Krymu bolo na 70 percent dotované zo štátneho rozpočtu. Celých 80 percent elektrickej energie a 90 percent vody dodávala Krymu Ukrajina. Teraz za vodu aj elektrinu bude musieť Krym platiť svetové ceny. Krym vyrábal len zlomok poľnohospodárskej produkcie. Ovocie a zeleninu si vie Ukrajina dorobiť aj v iných oblastiach – Chersonskej, Nikolajevskej, Odeskej, Záporožskej či Zakarpatskej.
Jurij Mychajlov (1954)
je absolvent Kyjevského polytechnického inštitútu. V rokoch 1996 a 1997 absolvoval stáž na americkom ministerstve poľnohospodárstva. Venuje sa analýze ukrajinských a svetových trhov s potravinami a je šéfredaktorom časopisu Agobiznes Ukraina.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.