Ako sa býva v niektorých krajinách únie

PRAVDA / realitné európske servery

10.12.2004 00:12 , Aktualizované: 10.12.2004 00:12

odoberať

zdieľať

Nemecko

Nemci vo všeobecnosti uprednostňujú bývanie vo vlastnom dome alebo byte pred nájomných bývaním. Vlastníctvo nehnuteľnosti považujú za akúsi sociálnu istotu, ktorú možno v prípade nutnosti predať.

Typický obyvateľ tejto krajiny chce bývať v rodinnom dome, či už samostatne stojacom alebo postavenom v radovej zástavbe. Na druhom mieste, čo sa týka dopytu po nehnuteľnostiach, sú nové byty. V Nemecku sa najčastejšie stavajú nové, jedno- až štvorizbové bytové domy. Cena za štvorcový meter sa pohybuje v rozmedzí od 500 do 1000 eur. Najdrahšie sa v Nemecku predávajú nehnuteľnosti v Berlíne, Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove, kde cena za štvorcový meter bytu v novostavbe môže dosiahnuť až 4000 eur. Väčšina Nemcov financuje kúpu bytu alebo domu z hypotekárneho úveru, ktorého výška dosahuje najviac 80 percent kúpnej ceny nehnuteľnosti.

Veľká Británia

V prvej polovici deväťdesiatych rokov v rámci zvyšovania úrokovej miery v oblasti hypoték len málo priemerne zarábajúcich obyvateľov Veľkej Británie malo šancu dostať sa k vlastnému bytu. Mladí ľudia situáciu riešili bývaním v prenajatých bytoch. V druhej polovici deväťdesiatych rokov nastalo oživenie ekonomiky a s tým sa spája aj oživenie obchodu s nehnuteľnosťami. Prijateľné úrokové sadzby umožňujú širšej vrstve obyvateľov zaobstarať si vlastný byt. Tradične najdrahšie sa predávajú byty a domy v Londýne.

Mladí ľudia vo Veľkej Británii sa z rodičovského domu sťahujú do takzvaného štartovacieho bytu – ide o byt nie príliš veľkorysej rozlohy a v nie veľmi atraktívnej lokalite. Nejde však o kúpu, mladí dávajú prednosť prenájmu. Po založení rodiny sa však snažia dostať k vlastnému rodinnému domu alebo väčšiemu bytu v lepšej štvrti. Priemerne zarábajúci obyvateľ tejto krajiny financuje kúpu nehnuteľnosti pomocou hypotekárneho úveru.

Taliansko

Krajina sa neformálne rozdeľuje na bohatší priemyselný sever a chudobnejší poľnohospodársky orientovaný juh. Z tohto rozdelenia vychádza aj výška cien nehnuteľností. Najdrahším mestom v Taliansku sú v tomto prípade Benátky, kde zaplatíte za štvorcový meter bytu v priemernej lokalite až 2¤500 eur. Nasleduje Miláno, Rím, Neapol a Florencia. V týchto mestách sú vysoké ceny aj pre nedostatok voľných bytov, mladí ľudia tu teda nemajú šancu dostať sa k vlastnému bytu nielen pre nedostatok financií.

Z vyššie uvedeného rozdelenia vyplýva aj dopyt obyvateľov Talianska po rôznych typoch nehnuteľností. Ľudia žijúci v mestách na severe sa snažia zaobstarať si vlastný byt v meste, nie je však ničím výnimočným, ak partia tridsiatnikov stále žije v prenajatom byte. V Taliansku totiž banky poskytujú úvery do výšky 80 percent ceny nehnuteľnosti a nie každý záujemca o kúpu bytu disponuje potrebnou zvyšnou sumou. Obyvatelia južnej časti krajiny viac dodržiavajú tradície, preto uprednostňujú bývanie v rodinných domoch.

Francúzsko

Najdrahšie sa predávajú nehnuteľnosti v Paríži, v ostatných mestách krajiny sú byty a domy dostupnejšie pre širšie vrstvy obyvateľstva. Ani vo Francúzsku nie je ničím výnimočným, ak mladí ľudia žijú aj po tridsiatke v prenajatom byte, ceny bytov v priemerných lokalitách sa pritom pohybujú v takej výške, že priemerne zarábajúci Francúz si môže väčšinou kúpu bytu dovoliť financovať pomocou hypotekárneho úveru. Starší dom, ktorý treba rekonštruovať, tu možno kúpiť od 30-tisíc eur, okolo 50-tisíc sa pohybujú ceny bytov v priemerných lokalitách.

Rakúsko

V tejto krajine je síce podľa rôznych prieskumov najvyššia úroveň bývania, ale v Rakúsku sa predávajú nehnuteľnosti oproti iným krajinám Európskej únie najdrahšie. Starší dom, ktorý si vyžaduje rekonštrukciu, sa v závislosti od lokality predáva v rozmedzí zhruba od 250– do 380-tisíc eur. Najdrahšie sa predávajú byty a domy v atraktívnych turistických lokalitách a samozrejme vo Viedni.