Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Inflácia dosiahla najnižšiu úroveň od konca minulého roka. Lacnejšie potraviny zakrývajú nové riziká
Tempo rastu cien na Slovensku v marci citeľne spomalilo a dostalo sa na najnižšiu úroveň od konca minulého roka. Inflácia podľa údajov Štatistického úradu dosiahla medziročne 3,5 percenta, pričom medzimesačne ceny vzrástli len o 0,1 percenta. Na prvý pohľad ide o priaznivý vývoj, ktorý naznačuje postupné upokojovanie cenových tlakov, no podrobnejší pohľad ukazuje, že ide skôr o dočasné zvoľnenie než o trvalý trend.
Video
Fico k ropnej kríze a Slovnaftu
Zdroj:
ta3
Spomalenie inflácie bolo v marci do veľkej miery výsledkom vývoja cien potravín, ktoré prekvapili výrazným poklesom. Medzimesačne zlacneli o 1,5 percenta a ich medziročný rast sa spomalil na 0,7 percenta, čo je najnižšia úroveň za posledné mesiace. Podľa analytikov ide o kombináciu viacerých faktorov vrátane sezónnych vplyvov a jednorazových efektov. „Cestu nadol inflácií v marci dláždili predovšetkým potraviny, ktoré prekvapili relatívne silným poklesom cien,“ skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Po očistení o daňové vplyvy boli ceny potravín dokonca mierne nižšie než pred rokom, prvýkrát po takmer piatich rokoch.
Nižší rast cien potravín sa výrazne premietol do celkovej inflácie, keďže ide o jednu z najväčších položiek v spotrebnom koši domácností. Podobne spomalil aj rast cien v niektorých službách, napríklad v rekreácii či gastrosektore. Napriek tomu však infláciu stále ťahajú nahor iné kľúčové položky, predovšetkým bývanie a energie. Tie medziročne zdraželi o viac než šesť percent, pričom samotné energie na vykurovanie vyskočili o takmer 28 percent. Práve bývanie tak zostáva najvýznamnejším faktorom rastu cien.
Ako upozorňuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš, ceny v oblasti bývania vzrástli medziročne o 6,3 %, čo k celkovej inflácii pridalo takmer 1,4 percentuálneho bodu. Tým sa podľa neho potvrdzuje dominantná úloha tejto položky v inflačnom vývoji. Rast cien sa pritom nevyhol ani ďalším oblastiam, vrátane zdravotníctva, alkoholu či dopravy, kde sa po predchádzajúcich poklesoch opäť prejavil rast cien pohonných hmôt.
Práve vývoj cien energií a ropy predstavuje podľa analytikov najväčšie riziko do ďalších mesiacov. Konflikt na Blízkom východe sa síce v marci prejavil len čiastočne, no jeho vplyv bude podľa odborníkov výraznejší už v apríli. Koršňák upozorňuje, že vyššie ceny pohonných hmôt sa do inflácie začali premietať až v druhej polovici mesiaca a ich dopad sa ešte len naplno prejaví. V marci síce pohonné látky medziročne zdraželi o 1,6 percenta, no medzimesačne vyskočili až o 4,5 percenta.
Video
Od potravín po dovolenky: Ako konflikt s Iránom môže odčerpať peniaze z vašich peňaženiek a ako si ochrániť úspory?
O tom, aký reálny dopad bude mať táto situácia na našu životnú úroveň, sme sa rozprávali s Marekom Nemkym, analytikom spoločnosti Prorate.
Zdroj:
Pravda
Podľa analytičky Wood & Company Evy Sadovskej ide o signál širšieho rizika, keďže energie a pohonné hmoty vstupujú do cien prakticky všetkých tovarov a služieb. „Pohonné látky a energie slúžia ako vstup do produkcie mnohých ďalších druhov tovarov a služieb, z tohto dôvodu sa tak vyššie náklady môžu podpísať pod ich zdražovanie,“ upozorňuje. Ak by rast cien ropy pretrvával dlhšie, môže sa tento efekt postupne preniesť aj do cien potravín a služieb.
Aj preto analytici napriek aktuálnemu spomaleniu inflácie zostávajú opatrní. Marcový vývoj bol do veľkej miery ovplyvnený sezónnymi faktormi, najmä posunom veľkonočných sviatkov, ktorý dočasne znížil ceny niektorých položiek. V nasledujúcich mesiacoch sa tento efekt pravdepodobne otočí a ceny sa vrátia na vyššie úrovne. Koršňák preto očakáva, že marcové spomalenie je len „technické“ a inflácia sa už v apríli môže opäť priblížiť k štyrom percentám.
Video
Minister Takáč nevidí dôvod na zmrazovanie platov a paušálnych náhrad ministrov
Zdroj:
TASR
Podobný výhľad ponúka aj Slovenská sporiteľňa, ktorá počíta s priemernou infláciou okolo štyroch percent v tomto roku. Kočiš zároveň upozorňuje, že bez vplyvu geopolitických rizík by bolo možné odhad znížiť, no rast cien energií a ropy tento pozitívny efekt kompenzuje. V základnom scenári sa predpokladá, že ceny ropy vzrastú približne o štvrtinu, čo sa premietne nielen do cien pohonných hmôt, ale aj do širších inflačných tlakov.
Riziká pritom zostávajú výrazne vychýlené smerom nahor. V prípade dlhšieho trvania konfliktu alebo jeho eskalácie by inflácia mohla opäť zrýchliť a v krajnom scenári prekročiť aj päťpercentnú hranicu. Vyššie ceny energií by sa postupne premietli do celého hospodárstva a zároveň by zvýšili tlak na verejné financie, ktoré by museli reagovať ďalšími kompenzačnými opatreniami.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.