Zo zabudnutej pochúťky sviatočný hit: jahňacina sa vracia na slovenské stoly vo veľkom

Hoci chov oviec sa radí k tradičným odvetviam slovenského poľnohospodárstva, ovčie mäso nepatrí k tým druhom, ktoré ťahajú jeho celkovú spotrebu. Prím v nej vždy hralo bravčové a hydinové mäso, až v ostatných rokoch badať zmenu. Tá nepochybne súvisí s demografickou zmenou obyvateľstva, keď mladšia generácia, dnes najmä pokolenie štyridsiatnikov, mení svoje stravovacie zvyklosti v prospech zdravších druhov mäsa.

Z hľadiska štatistiky nejde ešte o prelom, pretože ročná konzumácia jahňaciny priemerne na obyvateľa kolíše v poslednom desaťročí medzi 150 až 200 gramami, ale aj toto homeopatické množstvo signalizuje, že ľudia začínajú pripisovať väčší význam čerstvému mäsu s vysokou dietetickou hodnotou.

Predseda Zväzu chovateľov oviec a kôz Patrik Keľo vraví, že je za tým zodpovednejší cieľavedomejší prístup k zdraviu, ktoré ovplyvňuje skladba konzumovaných potravín. Množstvo onkologických ochorení, ale aj iné choroby ako Crownova či reumatídy vedú ľudí k tomu, aby si vyberali správne druhy mäsa. Jahňacina je z tohto pohľadu ideálom.

Ak niečo bráni väčšiemu rozletu predaja ovčieho mäsa, tak je to predovšetkým jeho cena. V akciách sa dá teraz bravčové mäso kúpiť aj po tri či štyri eurá za kilogram, je to však mäso z dovozu. Kým sa dostane na pult, prekoná zo Španielska vzdialenosť dobre vyše 2 000 kilometrov. Zoči-voči tomu stojí čerstvá jahňacina, kilogram ktorej ovčiari ponúkajú pri predaji z dvora, teda rovno z farmy po 11, 13 až 15 eur, podľa toho či si ľudia kúpia celý ovčí trup, prednú, alebo zadnú časť jahňacieho tela.

Meňme zvyky, ctime Veľkú noc

Keľo vraví, že na cenu sa treba pozrieť cez prizmu všetkých rodinných či osobných výdavkov. Napríklad koľko rodičia neváhajú minúť na také neresti, akými sú cigarety, zdroj onkologických chorôb. V kombinácii s alkoholom sú nebezpečné a nikotín vyvoláva spravidla celoživotnú závislosť. Keľo vraví: meňme zvyky a viac si ctime Veľkú noc, ktorá je symbolom očisty duše i tela, doprajme si teda v súlade s obetou, ktorú predstavuje baránok, po pôste mäsko jahňacie.

Chov oviec prechádza veľkou generačnou obmenou chovateľov, ktorá sa odohráva v nepokojnom ekonomickom období. Nie je to po prvý raz v dejinách slovenského ovčiarstva. To pamätalo časy, keď sa pásli na stráňach bezmála tri milióny oviec (1874), ale v roku 1946 ich II. svetová vojna zdecimovala na 287-tisíc. Len o málo viac, presne 294-tisíc, ich chová Slovensko na začiatku roku 2026.

Zďaleka to nezodpovedá možnostiam krajiny, kde desaťtisíce hektárov pasienkov padli za obeť samonáletu lesa, ale stále sú tu obrovské možnosti zvýšiť stavy zvierat a tým aj ponuku ovčieho mlieka a čerstvého mäsa. Veď pred desiatimi rokmi sa páslo na Slovensku 400-tisíc oviec. Stabilizácii a rozvoju chovu oviec môžu prospieť aj dotácie. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) pripomenul, že keď sa zrátajú všetky podporné nástroje, tak na jednu ovcu vychádza podpora 100 eur.

Sú to relatívne štedré zdroje, ktoré, ak sa umne využijú, naozaj prospejú rozvoju celej krajiny, pretože ovce ju pravidelným spásaním prečistia, urobia vzdušnejšou, zlepšia botanickú skladbu tráv a poskytnú onen dobre známy trojaký či vlastne až štvoraký úžitok (mliečko – syry, mäsko, kožúšok a vlnu). Chov oviec si pravda žiada celého človeka, prijať s chovom istý spôsob života, zriecť sa rôznych druhov dobovej zábavy i záhaľky.

Aj medzi mladými však nachádzame čoraz viac takých, ktorí vidia v chove oviec profesionálnu i ľudskú sebarealizáciu. Jednu z takýchto mladých vysokoškolsky vzdelaných dvojíc tvorí pár Marek Marko a Zuzka Kubišová, ktorý chová v okrese Brezno na salaši Pod lazom dvesto oviec.

Predaj podporujú sociálne siete

Práve mladi ľudia prinášajú na salaše a ovčie farmy nový spôsob komunikácie so slovenskými spotrebiteľmi. Jednu z nich umožňuje platforma Môj bača.sk, kde nájdeme desiatky fariem a možnosť objednať si čerstvé ovčie mäso či iné výrobky. Salaše pokrývajú prakticky celé územie Slovenska, pričom najsilnejší záujem o ovčie mäso prejavuje hlavné mesto.

Je to prirodzené, lebo v Bratislave sa sústreďuje najväčšia kúpna sila. Budúcnosťou obchodu sa zrejme stanú zásielkové chladiace boxy, kde by zákazníci našli zo salašov doručené čerstvé jahňacie mäso. Rozširujúci sa elektronický obchod naznačuje smer, akým sa ovčiarstvo bude uberať.

Tohtoročná veľkonočná sezóna napĺňa chovateľov miernym optimizmom. Napríklad PD Mestečko, ktoré chová viac ako tisíc oviec neďaleko Púchova, predalo doteraz 320 jahniat a predpokladá, že do sviatkov ich odíde z dvora možno ešte ďalších 50. Predseda družstva Peter Ježo vraví, že mladé slovenské rodiny si nachádzajú cestu k jahňaciemu mäsu.

Ježova manželka pochádza z nížinnej oblasti, ale naučila sa pripravovať jahňacie mäso. Treba ho dať do marinády na tri-štyri dni a potom po náležitej úprave máte na stole delikatesu, na akej si všetci pochutia.

Peter Ježo pripomína, že kúpa jahňaciny je najlepšou investíciou do zveľadenia horskej krajiny a jej potenciálu. Jedzme jahňacinu, ozdravíme seba aj krajinu, ktorú oživia kŕdle pasúcich sa oviec. Hľadajme harmóniu medzi človekom a prírodou.

Patrik Keľo dáva ďalší rozvoj ovčiarstva do súvisu nielen s priamymi podporami, ale aj tým, že štát zliberalizuje predaj ovčích výrobkov z dvora. Bežný slovenský spotrebiteľ chodí na nákupy do obchodných reťazcov, najväčšiu čerstvosť a spolu s ním zážitok však ponúkajú predajne farmárov. Tým netreba zväzovať ruky množstvom predpisov, ale preniesť na nich zodpovednosť za to, že ponúkajú zdravotne neškodné produkty.

Ovčiari sa dožadujú, aby podobne ako chovatelia hydiny mohli ovčie mäso predávať bez nevyhnutnej kontroly veterinárov. Zatiaľ to slovenské predpisy neumožňujú.

Dôležité je, aby iniciatívu v rozvoji ovčiarstva prevzali samotní farmári, aby neboli len chovateľmi, spracovateľmi, ale aj dobrými obchodníkmi, naozajstnými a zákazníkmi vyhľadávanými výrobcami delikátnych produktov.