Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Tri správy Chránených krajinných oblastí majú nových riaditeľov
Tri správy Chránených krajinných oblastí (CHKO) majú nových riaditeľov. Do funkcií šéfov správ CHKO Východné Karpaty, Latorica a Biele Karpaty vymenoval generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR Roman Fajth Martina Tongeľa, Lukáša Pacana a Andreja Duchoňa. Pre TASR to uviedol odbor komunikácie a propagácie ŠOP.
Snehová pokrývka v pohorí Malých Karpát
Tongeľ a Pacan prešli riadnym výberovým konaním, pričom v prípade CHKO Latorica išlo už o druhé výberové konanie, keďže v prvom sa neprihlásil žiaden uchádzač. Na Správe CHKO Biele Karpaty bol dočasne poverený vedením Duchoň. Funkciu riaditeľa bude vykonávať do ukončenia riadneho výberového konania, ktoré má byť vyhlásené v čo najkratšom termíne.
„Roman Fajth očakáva od nových riaditeľov správ zefektívnenie činnosti, scelenie kolektívu zamestnancov, intenzívnu spoluprácu s regionálnymi partnermi, otvorený dialóg so samosprávu a aktívne zapájanie sa do projektových výziev,“ uviedli zo ŠOP.
Súčasné menovania sú súčasťou širšej reštrukturalizácie Štátnej ochrany prírody SR, ktorá v posledných rokoch čelí zvýšenej fluktuácii na riadiacich postoch. Inštitút „dočasného poverenia“, ktorý bol využitý v prípade CHKO Biele Karpaty, sa v rámci štátnej správy v oblasti životného prostredia stáva čoraz častejším nástrojom na preklenutie obdobia pred riadnym výberovým konaním.
Odvolávanie predchádzajúcich riaditeľov sa dotklo nielen správ CHKO, ale aj väčšiny národných parkov na Slovensku. Kritici tohto postupu dlhodobo upozorňujú na riziko straty kontinuity v odborných projektoch, kým vedenie ŠOP SR argumentuje potrebou zefektívnenia procesov a lepšej komunikácie so samosprávami. Práve slabý záujem o riadiace pozície v regiónoch, aký sa ukázal pri CHKO Latorica, môže naznačovať nízku atraktivitu týchto postov v čase prebiehajúcich organizačných zmien v rezorte.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.