Vízia pre Zimný prístav je hotová. Mesto chystá jednu z najväčších premien za 1,25 miliardy, zaplatia ju firmy z emirátov

Spolupráca vlád perzského zálivu a tej slovenskej postupuje na domáce pomery nečakane rýchlo. Vlani odkúpil rezort dopravy zostávajúce pozemky prístavu, ktoré krajina nemala vo vlastníctve, následne oznámila ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), že štát ide do spolupráce so zahraničným investorom. Vo firme, ktorá vznikne za účelom premeny prístavu na štvrť, bude väčšinovým vlastníkom.

Prístav na ploche 65 hektárov je v tesnej blízkosti Mlynských Nív. Rozvíjajúce sa nové centrum mesta má vysoký potenciál zisku, najmä ak sa v oblasti vybuduje bývanie a obchod. Dôvody, prečo štát nahradil pôvodné plány rekonštrukcie prístavu za kompletnú transformáciu sú tak zjavné. Zásadné je však to, že emiráty dobudujú časť Bratislavy, na čom získa aj krajina – bez toho, aby nad územím stratila kontrolu.

„Zimný prístav je jedinečná lokalita v blízkosti centra mesta, ktorá by sa mala stať jeho integrovanou a dostupnou súčasťou, štvrťou s kvalitnou infraštruktúrou a v dotyku s riekou,” zdôraznil význam zóny hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. Umiestnený je medzi Prístavným mostom a Apollom, pričom spolu s dvoma bazénmi – Severným a Južným, slúži prevažne na prekladanie tovaru.

Investor sa má zamerať na dva projekty, ktoré vo výsledku využijú industriálny Zimný prístav naplno bez toho, aby zničili jeho dedičstvo. Majiteľ, štátny podnik Verejné prístavy, požiadal o vypracovanie premeny Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB).

Ten musel zohľadniť nielen povahu pozemkov prístavu, ale aj cesty, budovy, existujúce železnice a žeriavy, rovnako ako ďalšie industriálne pamiatky prístavu – všetko, čo rezort dopravy za 170 miliónov získal od firmy Budamar. Avšak povaha prístavu podľa riaditeľky MIB-u nie je prekážkou jeho rozvoja, práve naopak – vytvorí štvrť, aká v Bratislave nikdy nebola.

Presun prístavu ako prvý krok

Prvou fázou projektu má byť presun časť Zimného prístavu do Páleniska za približne 250 miliónov eur, druhá časť chce premeniť Zimný prístav na bývanie s rôznymi funkciami za asi miliardu. „Sústredenie prekládkových kapacít do lokality Pálenisko bolo strategickým rozhodnutím štátu, ktorého cieľom je efektívnejšia prevádzka prístavu a uvoľnenie Zimného prístavu pre nový mestský rozvoj. Tento krok vytvára predpoklady na to, aby sa z dnes uzavretého územia stala plnohodnotná a dostupná súčasť Bratislavy,“ uviedol Matej Danóci, riaditeľ spoločnosti Verejné prístavy.

„Zimný prístav, dnes uzavretý a pre verejnosť takmer neviditeľný kus mesta, sa v budúcnosti môže stať novým dostupným priestorom pri Dunaji. Finálny dokument je výsledkom koordinácie s odborníkmi, stakeholdermi, hlavným mestom a zahraničnými expertmi. Samotná vízia určuje rámec, podľa ktorého by sa táto výnimočná lokalita v budúcnosti mala zmeniť,” uviedol MIB s tým, že vízia je prvým krokom, po ktorom nasleduje medzinárodná architektonická súťaž.

Tá musí vyriešiť nielen architektúru a urbanistickú podobu novej štvrte v pôvodnom prístave, ale aj napojenie na centrum mesta, pohyb po Dunaji a spojenie s Petržalkou, teda pravým brehom rieky. „Očakávame, že investor súťaž vyhlási v priebehu roka 2026, po jej vyhodnotení bude spracovaná územná štúdia,” uviedla ešte vlani Hapčová. Premena teda nezačne skôr, kým sa nezmení územný plán. Postup projektu naznačuje, že štát napreduje s odhodlaním, ide totiž o strategickú investíciu.

Inšpiráciou na vybudovanie kompletnej štvrte boli zahraničné mestá, ktoré s premenami prístavov už majú skúsenosti. Garantom novej podoby je Peter Gero, slovenský urbanista, ktorý spolupracoval na revitalizácii podobnej zóny v nemeckom Hamburgu. „Vízia určuje rámec pre to, ako bude vyzerať živá časť mesta v Zimnom prístave. Úlohou je definovať princípy budúceho rozvoja: aby vznikla otvorená, dostupná štvrť, s kvalitnými verejnými priestormi, zeleňou a rešpektom k industriálnej histórii miesta,” vysvetlil Gero.

Raj vodných športov aj bývanie

Premenou sa územie Zimného prístavu lepšie prepojí s mestom – momentálne je totiž zónou, ktorú väčšina Bratislavčanov obchádza. Počíta sa s novou električkovou traťou na Pribinovej a Košickej ulici, ktorá povedie tesne pri území a sprístupní ho verejnou dopravou. Štvrť má kombinovať autá, bicykle aj vodnú prepravu, no zásadné dopravné zaťaženie sa neočakáva. Prístup do územia už zabezpečilo napojenie na cestu R7 z Bajkalskej ulice, ktoré má podľa odborníkov dostatočnú kapacitu.

Súčasťou nového prístavu tak majú byť nielen byty, obchody, služby či školy a kancelárske priestory, no tiež chýbajúce zóny pre vodné športy, marína ale aj zlepšenie dopravy v okolí. Tým, že je prístav pri vode, predstavuje možnosť ako pridať Bratislave nové priestory pre rekreáciu. V meste zatiaľ nie je žiadna štvrť v tak silnom kontakte s Dunajom. „V Zimnom prístave sa ráta s vybudovaním nového terminálu osobnej lodnej dopravy, maríny pre menšie lode, ako aj vytvorením centra športovej plavby,” potvrdila vlani pre Pravdu Eva Hapčová hovorkyňa MIB-u.

Marína však nebude súkromný osobný prístav, prístup do nej bude pre všetkých – tak obyvateľov, ako návštevníkov. To bude v prístave novinkou, teraz v zóne nákladnej prepravy drobné lode kotviť nemôžu, prístup majú iba tie turistické a aj to až v historickom centre.

Vízia zahŕňa nielen zázemie pre športoviská na rieke a priestory na oddych, ale aj lesné parky, cyklotrasy, rovnako ako promenádu a kultúrne inštitúcie. Prechádzka po nábreží totiž končí pri nákupnom centre Eurovea, pričom revitalizácia by mala práve promenádu popri Dunaji rozšíriť.

Zámerom je vybudovať príkladnú štvrť, v ktorej sa dostanete do 15 minút ku všetkému, čo potrebujete – preto sa očakáva vytvorenie administratívnych budov, ktoré prilákajú firmy a vytvoria pracovné pozície priamo pre novo prisťahovaných obyvateľov. Na rovnakom princípe pribudnú školy, ale aj mestské nájomné byty. V Bratislave platí kontribučná metodika, ktorá hovorí, že ak mesto povolí výstavbu, chce za to niečo na oplátku – v tomto prípade by mal budúci developer mestu uvoľniť bývanie. Napríklad v projekte Nové Lido získa magistrát takmer 90 bytov.

Výstavba či už bývania alebo športovísk musí rešpektovať priemyselné pamiatky – Dom lodníkov, lodnú dielňu aj výťah či žeriavy. Práve to má štvrť odlíšiť od ostatných častí mesta a zachovať jej pôvodný charakter. Zároveň inštitút myslel aj na bezpečnosť a do plánu zahrnul protipovodňovú ochranu.

„Očakávame, že vznikne moderná, funkčne zmiešaná, dostupná a klimaticky odolná zóna s kvalitnými verejnými priestormi, ktorá prirodzene rozšíri centrum Bratislavy, sprístupní nábrežie Dunaja verejnosti a zachová pre budúce generácie jedinečný industriálny genius loci Zimného prístavu s jeho pamiatkami,” dodal MIB.

K tomu sa pridáva obchod po Dunaji. Priemyselný areál Zimného prístavu je dôležitou tepnou siete TEN-T, najmä pre bezproblémovú dostupnosť do prístavov vo Viedni či Budapešti. Spojenie po vode dopĺňa železnica, napojená okrem toho aj na Česko. Lodná doprava je na vzostupe, pretože odľahčuje cesty od kamiónov, tovar sa po vode preplaví bez zaťaženie dopravy. Zároveň je značne ekologickejšia, než tá automobilová.

Pretvoriť komplex však potrvá sedem až desať rokov, predchádza tomu presun Zimného prístavu vrátane lodnej prepravy do bazénu Pálenisko, ktorý je južne od neho. MIB odhaduje, že sa tým zvýši nákladná doprava po vode o 45 percent. Pálenisko je bližšie pre lode, ktoré do prístavu vchádzajú, preto je jeho poloha lepšia pre obchod – no tiež potrebuje rekonštrukciu.

O dekádu neskôr, kedy sa očakáva nová prístavná štvrť, už bude v procese výstavby aj Nové Lido a územie pravého brehu Dunaja. Jadro Bratislavy sa tým značne rozšíri, pretože zóna Nivy už je takmer vyplnená. V pláne tiež je prepojenie Zimného prístavu a Lida lávkami.