Slovensko už lacnou prácou neboduje. Kto nás dostane medzi technologickú elitu?

Model hospodárskeho rastu založený na lacnej pracovnej sile a masívnych montážnych linkách definitívne narazil na svoje limity. V čase, keď sa globálna ekonomika láme smerom k umelej inteligencii a technológiám s vysokou pridanou hodnotou, sa pozornosť obracia k inštitúciám, ktoré dokážu vyprodukovať viac než len kvalifikovanú obsluhu strojov. Jedna z nich, Strojnícka fakulta STU v Bratislave oslavuje 85 rokov výučby strojného inžinierstva v Bratislave. A nie je to len o spomínaní na históriu – je to správa o tom, či Slovensko dokáže prežiť v technologickej prvej lige.

Keď v roku 1940 začínala na vtedajšej Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) výučba strojného inžinierstva, cieľ bol jasný a pragmatický, a to premeniť prevažne agrárnu krajinu na priemyselne sebestačný štát. Dnes je zadanie pre akademickú obec nepomerne zložitejšie. V ére dekarbonizácie, digitalizácie a dobývania vesmíru už nejde len o to, ako niečo vyrobiť, ale čo vymyslieť, aby Slovensko nezaostávalo za ostatnými krajinami Európy

Rebríčky ako nemilosrdné vysvedčenie

Debaty o úrovni slovenského vysokého školstva sú v našom mediálnom priestore často plné skepticizmu. Najnovšie dáta z európskeho rebríčka EngiRank 2025, zverejnené v decembri minulého roka, však prinášajú triezvejší a prekvapivo pozitívny pohľad. Slovenská technická univerzita (STU) v ňom obsadila 139. miesto v rámci celoeurópskeho porovnania, čím si zabetónovala pozíciu domáceho lídra v technických vedách.

Pre biznis sektor a zahraničných investorov je toto hodnotenie dôležitým ukazovateľom. EngiRank totiž nemeria len počet vedeckých publikácií v zaprášených archívoch, ale predovšetkým schopnosť transferu technológií do praxe, inovačný potenciál a úspešnosť absolventov na trhu práce. Ak si uvedomíme, že Strojnícka fakulta STU v Bratislave za svoju históriu vyslala do praxe 21 549 inžinierov, dostávame obraz o skutočnej sile tejto inštitúcie. Bez tejto masy odborníkov by dnešný automobilový, strojársky či energetický priemysel na Slovensku, ktorý tvorí kostru nášho HDP, prakticky neexistoval.

Bilancia 85-ročného „stroja“

Oslavy jubilea Strojníckej fakulty STU v Bratislave sa v utorok 20. januára konali v priestoroch Radošinského naivného divadla. Viac než 930 udelených titulov PhD. a tisíce odborníkov v riadiacich pozíciách podnikov tvoria neviditeľnú sieť, ktorá drží slovenský priemysel nad vodou. Fakulta v súčasnosti vzdeláva takmer tisícku študentov (984), štúdium je čoraz atraktívnejšie aj pre zahraničných študentov z celého sveta, čo svedčí o jej medzinárodnej konkurencieschopnosti.

Dekan fakulty, profesor Ľubomír Šooš vo svojom slávnostnom príhovore pomenoval realitu bez príkras a zameral sa na to, čo príde, keď sa dnešní študenti stanú lídrami a dnešní lídri pamätníkmi. „Strojnícka fakulta STU v Bratislave dnes pôsobí ako dobre fungujúci stroj s presne nastavenými procesmi a jasným cieľom. Našou ambíciou je zostať inštitúciou, ktorá nereaguje len na minulosť, ale aj na potreby spoločnosti, priemyslu a štátu v reálnom čase,“ uviedol.

Vzdelanie ako strategická investícia

Kritickým bodom analýzy budúceho smerovania fakulty je otázka udržateľnosti kvality. Strojárstvo a automobilový priemysel zostávajú nosnými piliermi národného hospodárstva. Bez mladých, technicky vzdelaných odborníkov schopných realizovať kvalitný výskum a vývoj však Slovensko túto pozíciu neudrží.

V kontexte globálneho súboja o talenty už nejde len o akademické debaty, ale o prežitie domáceho priemyslu. Dekan fakulty v tejto súvislosti pomenoval tri hlavné piliere, ktoré budú v najbližších dekádach definovať úspech či úpadok slovenskej techniky.

Prvým z nich je absolútna nezastupiteľnosť technických fakúlt v hospodárskom systéme štátu. Dekan otvorene varuje, že bez masívnych investícií do špičkového laboratórneho vybavenia a systematickej podpory zo strany štátu i priemyslu nebudú slovenské školy schopné konkurovať regionálnym gigantom. “Táto technologická priepasť pritom nie je len otázkou prestíže, ale aj priamym ohrozením konkurencieschopnosti slovenských inžinierov na medzinárodnom poli,” zdôrazňuje.

S tým úzko súvisí aj vnímanie vzdelania ako strategického kapitálu krajiny. Vzdelanie totiž nie je nákladovou položkou v štátnom rozpočte, ale najvyšším bohatstvom, pričom investícia do hláv budúcich inžinierov vykazuje najvyššiu mieru návratnosti pre celú ekonomiku. Podľa dekana v tomto smere ako spoločnosť nikdy nemôžeme byť dostatočne bohatí, pretože práve vedomostná báza je jedinou menou, ktorá v čase kríz nestráca na hodnote.

Finálnym prvkom tejto vízie je citlivá rovnováha medzi tradíciou a radikálnou inováciou. “Úspech moderného inžinierstva nespočíva v popieraní historických základov, ale v ich organickom prepojení s aktuálnou praxou,” vysvetľuje dekan. Strojnícka fakulta STU v Bratislave sa tak v nasledujúcich rokoch vidí v úlohe strategického lídra, ktorý dokáže stmeliť akademickú pôdu s hospodárskou stratégiou štátu a požiadavkami priemyslu.

Práve toto premostenie medzi teóriou a reálnym strojárskym svetom je podľa vedenia fakulty základným predpokladom na to, aby Slovensko bolo silným hráčom na technologickej mape Európy aj v budúcnosti. Otvorenou otázkou ostáva, či politické a ekonomické elity krajiny zareagujú na odkaz dekana Šooša a zabránia odchodu talentov do zahraničia. Strojnícka fakulta STU v Bratislave ako „dobre namazaný stroj“ nateraz beží na plné otáčky, no na to, aby nás doviezol do cieľovej stanice „Slovensko 2.0“, potrebuje viac než len potlesk k výročiu. Potrebuje partnerstvo, ktoré chápe, že strojný inžinier z tejto fakulty je dnes rovnako dôležitý pre našu konkurencieschopnosť a prosperitu ako akýkoľvek iný strategický zdroj.