Slovensku hrozia astronomické pokuty. Kontrolóri spochybnili projekty za vyše 2 miliardy z eurofondov
Slovensko môže prísť pre nezrovnalosti o milióny z európskej finančnej pomoci. Z predošlého programového obdobia eviduje Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) nezrovnalosti za takmer 101 miliónov eur. V aktuálnom období sú spochybnené projekty za dve miliardy.
Na snímke uprostred vicepremiérka SR a ministerka investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI) SR Veronika Remišová (Za ľudí), vľavo predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) Ľubomír Andrassy a vpravo predseda Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) Miroslav Hlivák 7. júna 2022.
Kontrolóri tvrdia, že pri podozrivých čerpaniach mohlo dôjsť k porušeniu európskych či národných pravidiel zo strany prijímateľov financií, ako aj sprostredkovateľských orgánov štátu. Úrad upozornil zároveň na riziká pri evidencii a monitoringu nezrovnalostí.
Ide napríklad o nedodržiavanie lehôt pre začatie správnych konaní, alebo o chyby súvisiace so zadávaním neúplných dát do informačných systémov, čo má výrazný vplyv na úspešnosť vymáhania nesprávne použitých financií.
„Nezrovnalosti, ktoré štát nevymôže od prijímateľov, tak musí v konečnom dôsledku uhradiť z vlastného rozpočtu," zdôrazňuje NKÚ. Národní kontrolóri upozorňujú tiež na riziko rozporov v stanoviskách Úradu vládneho auditu a Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré protichodne rozhodovali v rovnakej veci o porušení pravidiel hospodárskej súťaže.
NKÚ sa v rámci kontroly zameral na evidenciu a monitorovanie nezrovnalostí v programovom období rokov 2014–2020, konkrétne na operačné programy Integrovaná infraštruktúra a Kvalita životného prostredia v rezortoch dopravy a životného prostredia. Tieto dva programy majú schválených najviac prostriedkov z európskych zdrojov (8,8 miliardy eur) a v čase prípravy kontroly evidovali najväčší objem nezrovnalostí vo výške dvoch miliárd eur, pričom slovenská strana doposiaľ uznala Európskej komisii chyby za 1,9 milióna.
Kontrolóri potvrdili aj riziko nedostatočnej dokumentácie a monitorovania vývoja nezrovnalostí samotnými riadiacimi a sprostredkovateľskými orgánmi. Chýba alebo mešká aj evidencia nezrovnalostí v IT systéme. Problémová je dostupnosť informácií od zainteresovaných strán, ktoré prichádzajú neskoro a kompetentným inštitúciám chýba ucelený prehľad o konaní napríklad policajtov či auditných orgánov.
„Prekročenie stanovenej lehoty pre evidenciu a aktualizáciu nezrovnalosti a splnenie oznamovacej povinnosti, ako aj zadávanie neúplných, nesprávnych alebo neaktuálnych údajov o nezrovnalostiach do informačného systému môže mať významný vplyv na včasné spustenie procesu riešenia nezrovnalosti a na následnú úspešnosť jej vymáhania, čo má priamy negatívny dopad na štátny rozpočet,“ uviedol podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo.
„Správna evidencia a monitoring nezrovnalostí je pritom kľúčom k efektívnemu manažmentu vzniknutých nezrovnalostí. Hlavným nástrojom monitoringu a evidencie je existujúci IT systém monitorovania fondov, ktorý zastrešuje kompletnú administratívu k čerpaniu európskych fondov,“ dodal Ivančo.
„Aktuálne programové obdobie 2014–2020 bude ukončené 31.12.2023. Je preto potrebné vyvinúť vysoké úsilie na úspešné vysporiadanie nezrovnalostí s prijímateľmi, aby bolo uzatvorené programové obdobie bez negatívneho dopadu na štátny rozpočet,“ uzavrel podpredseda slovenských kontrolórov.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.