Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
ECB je pripravená zasiahnuť, ak to bude potrebné na zvládnutie energetického šoku z Blízkeho východu
Európska centrálna banka (ECB) má viacero možností, ako reagovať na energetický šok spôsobený vojnou na Blízkom východe, uviedla v stredu jej šéfka. Banka je podľa nej pripravená bez váhania zasiahnuť, ak to bude potrebné.
Video
Stačí jeden prieliv: prečo konflikt pri Iráne zdražuje benzín aj v EÚ. Energetický šok by vrhol Európu do stagflácie, vysvetľuje ekonóm Kovanda
Európa je po odrezaní ruského plynu zraniteľnejšia. Ruské potrubné dodávky boli spoľahlivejšie, politicky sú však dnes neprijateľné, hovorí ekonóm Lukáš Kovanda v relácii Pravda vo svete. Energetický šok by najviac zasiahol Európu, nemecký priemysel je už dnes pod tlakom
Christine Lagardeová upozornila, že svet čelí „hlbokej neistote“, ale ECB je podľa nej v dobrej pozícii zvládnuť turbulencie: inflácia sa pohybuje blízko dvojpercentného cieľa a ekonomika eurozóny je stabilná.
„Máme odstupňovaný súbor možností, ako reagovať,“ povedala v prejave vo Frankfurte nad Mohanom. Zároveň zdôraznila, že ECB „nebude konať skôr, než bude mať dostatok informácií o rozsahu a trvácnosti šoku“.
„Nebudeme však paralyzovaní váhaním. Náš záväzok dosiahnuť dvojpercentnú infláciu v strednodobom horizonte je bezpodmienečný,“ dodala.
ECB minulý týždeň podľa predpokladov ponechala úrokové sadzby bezo zmeny, ale varovala pred vyššou infláciou a slabším rastom v dôsledku vojny. Analytici však zvyšujú očakávania, že banka by mohla zvýšiť sadzby už budúci mesiac, aby zabránila prudkému rastu cien.
Konflikt, ktorý sa začal koncom februára americko-izraelskými útokmi na Irán, spôsobil prudký rast cien ropy a plynu v dôsledku takmer úplného uzavretia Hormuzského prielivu a útokov na energetické ciele v Perzskom zálive.
Rast globálnych cien energií okamžite zdvihol ceny pohonných hmôt v eurozóne a oživil spomienky na energetický šok po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Vtedy ECB čelila kritike pre príliš pomalé zvyšovanie úrokov.
Lagardeová však upozornila, že situácia je dnes odlišná. „Počiatočný šok je zatiaľ menší,“ povedala s tým, že celkové prostredie je „priaznivejšie“.
Po začiatku vojny na Ukrajine bola inflácia už vysoká pre problémy v dodávateľských reťazcoch a ekonomika zápasila s nedostatkom pracovnej sily. Teraz je eurozóna podľa šéfky centrálnej banky v lepšej kondícii a inflácia sa už dlhšie drží blízko cieľa ECB.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.