Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Spojené štáty spustili výber dodatočných ciel, logistický gigant žiada miliardy späť
Spojené štáty v utorok oficiálne spustili výber dodatočných ciel vo výške 10 % na takmer všetok dovážaný tovar, na ktorý sa nevzťahujú výnimky. Tento krok prichádza ako blesková reakcia Bieleho domu na piatkový verdikt Najvyššieho súdu USA, ktorý zrušil predchádzajúcu vlnu ciel postavenú na núdzovom stave.
Hoci americký colný úrad nateraz v oficiálnom usmernení aplikuje 10 % sadzbu, prezident Donald Trump už počas víkendu verejne vyhlásil, že ju zvýši na 15 %. Tento rozpor medzi slovami hlavy štátu a úradným dokumentom ešte viac prehĺbil zmätok v obchodnej politike Washingtonu, čo pociťujú exportéri od Európy až po Áziu.
Video
Investovanie v časoch neistoty: Ako je možné, že trhy rastú, zatiaľ čo svet bojuje?
Ak človek neuvažuje, čo bude o pár rokov a uprednostňuje spotrebu, nemusí investovať. Ale nech si potom nesťažuje, odkazuje odborník. V relácii Ide o peniaze odpovedá Pavel Škriniar z Národohospodárskej fakulty EU v Bratislave.
Zdroj:
TV Pravda
Žaloba FedExu
Vážnosť právneho konfliktu zvýraznila žaloba logistického gigantu FedEx. Spoločnosť v pondelok podala na Súde pre medzinárodný obchod v New Yorku podnet, v ktorom od federálnej vlády požaduje úplné preplatenie ciel odvedených podľa zákona o núdzových ekonomických právomociach (IEEPA). Ide o prvú veľkú žalobu od rozhodnutia Najvyššieho súdu a podľa správ amerických médií môže spustiť lavínu ďalších právnych nárokov.
Ak by štát musel vybraté poplatky skutočne vrátiť, celková suma by podľa odhadov mohla dosiahnuť astronomických 175 miliárd dolárov (148,5 miliardy eur). Tieto prostriedky by sa vrátili firmám, ktoré ich museli štátu zaplatiť pri dovoze tovaru, čo by aspoň čiastočne kompenzovalo ich predchádzajúce straty.
Výpredaje na burzách
Neistota sa okamžite preniesla aj na finančné trhy. Wall Street v pondelok zaznamenala citeľné straty – priemyselný index Dow Jones klesol o 742 bodov (1,5 %), zatiaľ čo širší index S&P 500 stratil 1,04 % svojej hodnoty. Technologický Nasdaq sa oslabil o 1,2 %. Naopak, ázijské akcie v pondelok väčšinou rástli, keďže investori reagovali na zrušenie pôvodných Trumpových ciel a hľadali v Ázii lacnejšie príležitosti mimo rozkolísaného amerického trhu.
Chaotická colná politika a geopolitické napätie však tvrdo zasiahli rizikové aktíva. Bitcoin v utorok ráno klesol o viac než 5 % a dostal sa pod hranicu 63 000 USD. Najznámejšia kryptomena tak od svojho októbrového maxima, kedy prekonala hranicu 125 000 USD, stratila už polovicu svojej hodnoty.
Investori v obavách presúvajú kapitál k vládnym dlhopisom a zlatu, ktorého cena vzrástla o takmer 3 % nad 5 200 dolárov za uncu.
Ropa a hrozba vojenského konfliktu
Trump v pondelok pritvrdil rétoriku aj voči zahraničným partnerom a varoval ich, že ak pre verdikt súdu odstúpia od obchodných dohôd, „zasiahne ich krajiny oveľa vyššími clami“. Neistota neobišla ani komoditné trhy. Ceny ropy v utorok ráno vzrástli k sedemmesačným maximám, pričom ropa Brent sa priblížila k 72 dolárov za barel.
Trhy okrem ciel znervózňuje aj stupňujúce sa napätie na Blízkom východe. Prezident Trump minulý týždeň vyhlásil, že sa do desiatich dní rozhodne o prípadnom útoku na Irán, ak krajina neprijme novú jadrovú dohodu.
Pozadie colného sporu
Pozadie súčasného chaosu siaha do minulého roka, keď prezident Trump využil zákon o núdzových právomociach z roku 1977 na zavedenie ciel voči desiatkam partnerov bez súhlasu zákonodarcov. Najvyšší súd však v piatok 20. februára definitívne rozhodol, že tento krok bol nezákonný, pretože rozhodovanie o daniach a clách patrí podľa ústavy do výlučnej právomoci Kongresu. Hoci súd zrušil platnosť ciel, nateraz nerozhodol o ich vrátení dovozcom, čo ponecháva priestor na roky súdnych sporov.
Biely dom sa teraz snaží clá udržať cez obchodný zákon z roku 1974, ktorý umožňuje prezidentovi uvaliť poplatky na 150 dní. Pre bežného spotrebiteľa to v praxi znamená pokračujúce inflačné tlaky, keďže dovozcovia zvýšené náklady prenášajú priamo do konečných cien v obchodoch.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.