Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Ropa v strmom páde: Očakávané stretnutie Trumpa s Putinom a nové americké clá tlačia ceny nadol
Ceny ropy za posledný týždeň zažili najprudší prepad od konca júna, pričom severomorská ropa Brent aj americká ľahká ropa WTI klesli na najnižšie úrovne za posledných osem týždňov. Kľúčové faktory, ktoré ovplyvnili tento vývoj, sú z veľkej časti politického charakteru – od očakávaného stretnutia prezidentov Donalda Trumpa a Vladimira Putina po nové clá zo strany USA a zvyšovanie produkcie ropy.
Za celý týždeň klesla cena Brentu o 4,4 % a WTI dokonca o 5,1 %. Hoci sa v piatok ceny mierne stabilizovali, obchodníci zostali v napätí a vyčkávali na ďalší vývoj.
Video
Energopomoc takmer pre všetkých
Zdroj:
ta3
Nádej na diplomatické riešenie vojny
Jedným z hlavných dôvodov, prečo ceny klesli, je oznámenie Kremľa, že sa v najbližších dňoch uskutoční stretnutie medzi ruským a americkým prezidentom. Neskôr túto informáciu potvrdil aj Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social, kde oznámil, že sa s Putinom stretne 15. augusta na Aljaške.
Trhy okamžite reagovali na túto správu s nádejou, že rokovania prinesú diplomatické riešenie vojny na Ukrajine a možné uvoľnenie sankcií voči Rusku. Analytik 365. bank Tomáš Boháček potvrdil pre SITA, že toto geopolitické napätie kleslo, čo sa priamo odrazilo na cenách ropy. Obchodníci teraz s najväčšou pravdepodobnosťou vyčkajú na výsledky reálnych rokovaní.
Clá a neistota: Strašiak pre globálnu ekonomiku
Ďalším významným faktorom je zavedenie vysokých dovozných ciel zo strany USA voči viacerým krajinám, ako sú napríklad Brazília, India a Švajčiarsko. Najvyššie clá boli zavedené voči Brazílii. Analytici z ANZ Bank uviedli, že tieto clá vyvolávajú obavy z oslabenia globálnej ekonomiky. Slabšia ekonomika logicky znamená nižší dopyt po rope, čo tlačí na pokles cien.
Americký prezident Donald Trump navyše pohrozil ďalšími stopercentnými clami najmä voči Číne a krajinám, ktoré dovážajú ropu z Iránu a Ruska. Čína na to zareagovala ostro s tým, že Irán je jej strategický dodávateľ a je pripravená bojovať až do konca.
Zvyšovanie produkcie a slabý dopyt
K týmto politickým udalostiam sa pridala aj správa z predchádzajúceho týždňa, keď sa štáty ropného zoskupenia OPEC+ dohodli na ďalšom zvyšovaní produkcie. Od septembra sa má produkcia ropy zvýšiť o 547 000 až 548 000 barelov denne.
Analytik finančných trhov XTB Matej Bajzík uviedol, že toto zvyšovanie produkcie je síce signálom, že producenti cítia dostatočný dopyt, avšak v kombinácii s reálnymi, slabšími dopytovými dátami to vyvolalo tlak na cenu. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) navyše očakáva najpomalší rast globálneho dopytu po rope od čias pandémie.
Všetky tieto faktory – nádej na diplomatické riešenie, clá, globálna ekonomická neistota a zvyšovanie produkcie – vytvorili dokonalú búrku, ktorá poslala ceny ropy prudko nadol. Zároveň platí, že pokles cien ropy môže byť z krátkodobého hľadiska pozitívnym faktorom pre ceny pohonných hmôt, čo by mohli pocítiť aj bežní spotrebitelia.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.