Rusko sa o kapituláciu Ukrajiny nesnaží, prekvapil Putin. Hneď ale dodal: Je to náš národ. Sybiha: Vyšinuté výroky zločinca

„Neusilujeme sa o kapituláciu Ukrajiny. Trváme na uznaní reality, ktorá sa vyvinula na zemi,“ povedal Putin podľa TASS. Rusko sa po invázii do susednej krajiny zmocnilo asi pätiny ukrajinského územia a v posledných mesiacoch trvalo postupuje vo svojom ťažení najmä na východe krajiny. Už v roku 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovalo ukrajinský polostrov Krym.

Putin dnes zároveň na ekonomickom fóre tvrdil, že Rusko nikdy nespochybňovalo právo Ukrajiny na nezávislosť a suverenitu. „Zároveň dôvody, na základe ktorých sa Ukrajina stala nezávislou a suverénnou, boli stanovené v deklarácii nezávislosti Ukrajiny z roku 1991, kde je čierne na bielom napísané, že Ukrajina je nezúčastnený, nejadrový a neutrálny štát,“ uviedol ruský prezident.

Vyhlásil tiež, že považuje „ruský a ukrajinský národ za jeden národ“. „V tom zmysle je celá Ukrajina – naša,“ povedal šéf Kremľa podľa TASS. Kyjev a jeho západní spojenci odmietajú nároky Moskvy na ukrajinské regióny ako nelegálny a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane odmietol predstavu, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ, poznamenala agentúra Reuters.

„Putinove cynické vyhlásenia svedčia o úplnom pohŕdaní mierovým úsilím Spojených štátov. Zatiaľ čo USA a zvyšok sveta vyzývajú na okamžité ukončenie zabíjania, vrcholný ruský vojnový zločinec diskutuje o plánoch na zabránenie ďalšieho ukrajinského územia a zabitie ďalších Ukrajincov,“ reagoval ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha na sieti X.

„Zo všetkých Putinových dnešných vyšinutých výrokov však vyčnieva ten o nohe ruského vojaka. V skutočnosti kamkoľvek vkročí noha ruského vojaka, prináša so sebou len smrť, skazu a devastáciu,“ dodal a šéfa Kremľa obvinil z toho, že mu nezáleží ani na vlastných vojakoch.

Obavy z tretej svetovej

Putin tiež pri odpovediach na novinárske otázky vyjadril obavu, že svet smeruje k tretej svetovej vojne. Šéf Kremľa na fóre uviedol, že vo svete existuje veľký potenciál pre vznik konfliktov a že tento potenciál narastá. Spomenul pri tom ruskú vojnu na Ukrajine či konflikt medzi Izraelom a Iránom. Podľa jeho slov ho znepokojuje dianie okolo jadrových zariadení v Iráne, kde ruskí špecialisti stavajú pre Teherán dva nové jadrové reaktory.

„Je to znepokojujúce. Hovorím bez akejkoľvek irónie, bez akýchkoľvek vtipov. Samozrejme, je tu veľký potenciál na konflikt a rastie, máme ho priamo pod nosom a priamo sa nás dotýka,“ povedal Putin.

„A toto si vyžaduje, samozrejme, venovať našu dôslednú pozornosť prebiehajúcim udalostiam, no aj hľadať riešenia, najlepšie prostredníctvom mierových prostriedkov, a to vo všetkých smeroch,“ doplnil.

Žiadny prielom

Nedávno sa zišli v tureckom Istanbule delegácie oboch krajín, dohodli sa však iba na výmene vojnových zajatcov a repatriácii padlých. Prielom v otázke možného prímeria vo vojne rokovania neprinieslo. Ukrajina súhlasila s americkým návrhom na bezpodmienečné tridsaťdňové prímerie, ruská strana naň nepristúpila. Ruská delegácia zároveň odovzdala Ukrajincom memorandum o návrhu Moskvy na zastavenie bojov.

Dokument podľa ruských tlačových agentúr požaduje uznanie Krymu a štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko okupuje, za ruské územia. Moskva tiež požaduje okrem iného obmedzenie počtu ukrajinských vojakov a zbraní, neutralitu Ukrajiny alebo zákaz vojenských aktivít tretích štátov na jej území. Rusko podobné požiadavky vznášalo už skôr, Ukrajina ich dlhodobo odmietala. Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha v reakcii uviedol, že ruská delegácia v Istanbule nereagovala na ukrajinské návrhy a predložila súbor starých ultimát.

Vyhnúť sa recesii

Rusko sa musí vyhnúť riziku recesie alebo stagnácie, vyhlásil rovnako v Petrohrade Putin. A vyzval vládu a zákonodarcov, aby to „za žiadnych okolností“ nedovolili. Niektorí ekonómovia varovali pred rastúcim tlakom na ruskú ekonomiku a pred pravdepodobnosťou, že bude stagnovať v dôsledku nedostatku investícií do iných sektorov ako je armáda.

Prezident na fóre vyzval v piatok zákonodarcov, aby okamžite prijali opatrenia, ktoré zabránia stagnácii alebo poklesu ruskej ekonomiky.

„Niektorí špecialisti a experti poukazujú na riziká stagnácie a dokonca recesie. To sa za žiadnych okolností nesmie pripustiť,“ povedal Putin účastníkom fóra. Zdôraznil pritom potrebu prechodu ekonomiky na vyvážený rast.

Putin definoval vyvážený rast ako „miernu infláciu, nízku nezamestnanosť a pokračujúcu pozitívnu ekonomickú dynamiku“.

Prezident pripomenul, že ruská ekonomika v predchádzajúcich rokoch rástla napriek „náročnému vonkajšiemu prostrediu“. Poznamenal však, že sektory ropy a zemného plynu už nemajú „definujúci“ príspevok k hospodárskemu rastu.

Putin v prejave označil predstavu ruskej ekonomiky založenej na komoditách za „zastaranú“. Poukázal pritom na výrobné odvetvia, ktoré zaznamenávajú stabilný rast, čo krajine umožňuje znížiť svoju závislosť od vývozu ropy a plynu.

Podľa neho v súčasnosti možno pozorovať rast takmer vo všetkých kľúčových sektoroch vrátane obrany, poľnohospodárstva, služieb, stavebníctva, IT a financií. Pripustil, že obrana hrá dôležitú úlohu, ale trval na tom, že to nie je jediná vec, ktorá poháňa rast hospodárstva.

Zároveň privítal ekonomický výhľad Ruska a uviedol, že sa podarilo obmedziť infláciu, ktorá už klesla z dvojciferných hodnôt na 9,6 % a zmierniť závislosť od vývozu energie.

Jeho prejav na fóre kontrastoval s pochmúrnymi vyhláseniami niektorých členov vlády, ktorí na tej istej konferencii varovali, že Rusko môže čeliť recesii. Minister hospodárstva Maxim Rešetnikov vo štvrtok (19. 6.) povedal, že krajina je „na pokraji recesie“.

Putin využil každoročné fórum na zdôraznenie ekonomickej zdatnosti Ruska a povzbudenie zahraničných investícií. Ale západné investície sa Rusku vyhýbajú odkedy v roku 2022 vyslalo na Ukrajinu vojakov. Moskva sa tak musí spoliehať na krajiny Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky.

Ruská ekonomika, zasiahnutá množstvom západných sankcií, zatiaľ prekonala prognózy. Vysoké výdavky na obranu poháňali jej rast a udržiavali nízku nezamestnanosť napriek tomu, že podporovali infláciu.

Veľké náborové bonusy pre vojakov a dávky pre rodiny padlých na Ukrajine priniesli tiež viac príjmov do chudobnejších regiónov. Z dlhodobého hľadiska však inflácia a nedostatok zahraničných investícií predstavujú hrozbu pre ekonomiku.