Panika, hoaxy aj odpor. Prečo sa Slovensko bojí veterných turbín? Expertka na energetiku vyvracia najväčšie mýty

Slovensko však čelí výzve, ako zabezpečiť dostatočnú energiu vzhľadom na nárast spotrebiteľov tak, aby spĺňala ekologické štandardy únie. Nenávisť voči tej veternej aktuálne zosobňuje Stupava, kde má vzniknúť elektráreň s 11 turbínami. Išlo by o prvý takto rozsiahly park v krajine, pričom vrtule by mohli dosiahnuť výšku 230 metrov. Odpor Stupavčanov, rovnako ako pri iných pokusoch o výstavbu turbín na Slovensku, prišiel ihneď.

Projekt má vzniknúť za stupavskou časťou D2, v blízkosti poľnohospodárskych pozemkov, železničnej trate a skládky odpadov Zohor. Náklady na výstavbu investor WSB Invest odhaduje na 100 miliónov eur, pričom zárobok mesta by bol na úrovni 250-tisíc eur ročne. Park by mohol byť dokončený v roku 2030.

Aktuálne park postúpil do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Postup turbín bližšie k výstavbe aj zverejnenie vizualizácií sa obyvateľom nepáčil, svoj nesúhlas dali najavo aj protestom. Stupava preto prišla s veternou poštou, v ktorej vyvrátila obavy v snahe zmeniť nenávistný postoj ľudí.

Otázky, ktoré mesto zozbieralo, však poukázali na hlbší problém – že Slováci všeobecne veria polopravdám o škodlivosti veterných elektrární. Pravda preto oslovila expertku na energetiku Luciu Liptákovú, ktorá sa pozrela na najčastejšie dotazy Stupavčanov po odbornej stránke.

Potreba veterných parkov napriek jadru

Aká je skutočná ekonomická udržateľnosť veterných elektrární, keď vezmeme do úvahy vysoké náklady na výstavbu a údržbu, spotrebu toxických olejov, ich nestálu výrobu aj prípady zatvárania nerentabilných parkov v zahraničí?

Lucia Liptáková: „Ekonomická udržateľnosť je dôležitý faktor pre každého investora. Ak by zámer nedával očakávané čísla návratnosti, rozumný investor by do projektu nevstupoval. Kľúčové je preto aj vyhodnotenie vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré poskytuje obraz o reálnom potenciáli projektu v danej lokalite – teda o počte turbín, ich výške či výkone.

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že v niektorých krajinách, napríklad vo Švédsku, už došlo k nasýteniu trhu a objavili sa aj prípady nerentabilných parkov. Slovensko je však v tomto smere na začiatku, takže ekonomická životaschopnosť bude závisieť najmä od správne zvolenej lokality a nastavenia podmienok projektu,” vysvetlila expertka s tým, že stratégiu pripravuje štát.

Vedenie mesta sa vyjadrilo aj k spotrebe toxických olejov. Podľa ich dát sa minie na jednu turbínu asi 300 litrov syntetických olejov ročne – spotreba na celý 200-metrový stroj je teda menej ako liter za deň. Používajú sa preto, že sú stabilnejšie pri zmenách teplôt viac, než tie prírodné.

„Spotreba oleja vo veterných turbínach je výrazne nižšia v porovnaní s inými typmi elektrární. Napríklad paroplynové alebo jadrové elektrárne môžu spotrebovať desiatky tisíc litrov oleja ročne. Moderné veterné turbíny sú navrhnuté tak, aby minimalizovali potrebu údržby a spotreby oleja, čím sa znižuje ich environmentálny dopad,” dodalo mesto.

Vzhľadom na to, že sa bude na Slovensku stavať ďalšia jadrová elektráreň, aký má zmysel vybudovanie veterných elektrární?

„Vybudovanie novej jadrovej elektrárne je zatiaľ vo fáze úvah a plánovania. Aj v prípade, že by sa v najbližších rokoch prijalo rozhodnutie o realizácii, výstavba jadrového bloku si zvyčajne vyžaduje 10 až 15 rokov. Veterné elektrárne je pritom možné postaviť v horizonte jedného až dvoch rokov, a preto môžu prispieť k posilneniu energetickej bezpečnosti skôr.

Zároveň ide o obnoviteľný zdroj energie, ktorý nevyžaduje dovoz paliva, ako je plyn, uhlie či jadrové palivo, čím znižuje závislosť od zahraničných dodávok. Veterná energia, podobne ako slnečná, nevytvára emisie pri výrobe elektriny a môže byť vhodným doplnkom k stabilným zdrojom, akým je jadro. Rozvoj energetiky preto nie je otázkou jedného riešenia, ale kombinácie zdrojov, ktoré spolu zabezpečia dostatok elektriny pre domácnosti aj priemysel v krátkodobom aj dlhodobom horizonte,” priblížila odborníčka.

Život s turbínami

Aké sú dopady veterných elektrární na trhovú hodnotu nehnuteľností v okolí – najmä pokiaľ ide o vizuálne a psychologické vplyvy, tieňové blikanie, hluk či výšku turbín a mali by majitelia domov dostávať kompenzácie za pokles trhovej ceny?

Liptáková zdôraznila, že vizuálny charakter krajiny, blikanie aj akustiku posudzuje práve EIA, ktorá je nestranná. „Je bežné, že kvôli očakávanému negatívnemu vplyvu na obyvateľov je návrh prehodnotený a niektoré z turbín vypustené. Vplyv prítomnosti veternej elektrárne na cenu nehnuteľností v okolitých obciach a mestách môžeme hodnotiť len na základe zahraničných štúdií. Spravidla ide o veľmi mierny vplyv, ktorý je obmedzený na najbližšie okolie (pri vzdialenosti do 1,5 km). Zahraničné štúdie naznačujú, že je spravidla mierny a časom sa môže znižovať.

Dôkazom je aj lokalita za slovensko-rakúskou hranicou, kde napriek vysokému počtu veterných elektrární ceny nehnuteľnosti stúpajú a lákajú stále viac Slovákov. V každom prípade, investori ponúkajú obciam finančné kompenzácie, ktoré môže obec použiť,” uviedla odborníčka.

Ako vplývajú svetelné a vizuálne efekty veterných turbín – najmä stroboskopické blikanie, odlesky a červené majákové svetlá na psychiku, spánok a celkovú kvalitu života obyvateľov do vzdialenosti 2 km?

Liptáková upozornila, že turbíny prešli vývojom, ktorý znížil ich vplyv na okolie. „Napríklad matný povrch lopatiek už negeneruje odlesky. Červené svetlo môže byť synchronizované (blikanie všetkých naraz) alebo radarové riadenie môže zapínať červené výstražné svetlo len pri priblížení lietadla.

Stroboskopický efekt má stanovené limity a obyvatelia budú môcť vidieť výsledky simulácií v správe EIA, na ktoré je možné reagovať. U časti populácie môže prevádzka vyvolávať subjektívny stres, zhoršiť spánok a pocit nepohody. Závažné zdravotné účinky ale nie sú vedecky potvrdené.”

Aké riziko predstavuje uvoľňovanie toxických látok – ako SF6 či Bisfenol A-DPA z veterných turbín do pôdy a vodných zdrojov, keď sa z jedného listu vrtule môže ročne uvoľniť 3 až 6,5 kg chemikálií – vyše 135 kg toxických látok ročne?

Podľa Liptákovej má človek v bežnom živote kontakt s týmito škodlivými látkami aj mimo veterných turbín. „Hexafluorid síry (SF6) je šesťkrát hustejší plyn ako vzduch a nie je jedovatý. Od jeho vynájdenia v roku 1901 sa roky používa ako izolačné médium v elektroenergetike (cca 80 percent všetkého SF6). Vďaka nemu je možný bezpečný prenos a distribúcia elektriny – je súčasť rozvádzačov, ističov a vypínačov. Problém je, že je klasifikovaný ako skleníkový plyn. Jeho použitie Európska únia postupne sprísňuje.

Bisfenol A (skratka BPA) sa používa najmä ako surovina na výrobu polykarbonátových plastov a epoxidových živíc, vo veľkom aj pri výrobe áut, keďže je ľahký, odolný voči nárazom a transparentný (svetlomety, nárazníky, prístrojová doska, povrchové úpravy a ďalšie časti).

Hlavné riziko pre ľudí sa týka plastových potravinových obalov. Používal sa aj ako ochranná povrchová vrstva pre konzervy a plechovky. Ak má niekto obavu z BPA, viac ako veterných turbín by sa mal obávať starších plastových obalov, riadov a náradia, ktoré používa doma v kontakte s potravinami. Uvoľňovanie BPA z lopatiek veterných turbín a následná kontaminácia pôdy, vody alebo potraviny z daného územia je mýtus, ktorý nie je podložený vedeckou štúdiou,” porovnala odborníčka.

Turbíny a počasie

Ako veterné parky menia hydrologický cyklus – znižovanie zrážok, vírenie vzduchu ovplyvňujúce úrodnosť pôdy až do 20 km, či mikro seizmické otrasy. Aké následky to môže mať pre kvalitu podzemných vôd a poľnohospodárstva v okolí?

„Ide o často používané tvrdenia pre vyvolanie obáv, ktoré ale nie sú vedecky podložené. Naopak, štúdie, vrátane experimentov priamo na veterných farmách potvrdili, že prevádzkou veterných turbín sa nemení počasie a nespôsobujú ani globálnu zmenu klímy.

Pohyb lopatiek má mierny mikroklimatický vplyv na podmienky na povrchu. Ich vplyv na teplotu a prúdenie vzduchu je zanedbateľný. Tvrdenie o mikro seizmických otrasoch patrí rovnako medzi často používaný mýtus. Ak hrozí riziko negatívneho vplyvu na kvalitu (pitná voda, studne, pramene, podzemná voda), projekt je buď zredukovaný alebo nedostane povolenie,” uzavrela Liptáková.

Ako je riešené riziko námrazy a odletu ľadu z turbín pri verejných komunikáciách?

„Veterné elektrárne sú vybavené senzormi. V závislosti od množstva námrazy sa turbína zastaví alebo zníži prevádzkovú rýchlosť. Vlastnosti povrchu lopatiek pôsobia tak, aby bola priľnavosť námrazy čo najnižšia a zariadenia spustia kontrolované odstraňovanie námrazy.

Nahromadený ľad by mohol spôsobiť poškodenie mechanických komponentov. Výroba elektriny s námrazou na lopatkách je tiež menej efektívna kvôli zmene ich aerodynamického tvaru. Dispečing veternej elektrárne monitoruje stav na diaľku rovnako ako je to pri každom inom type elektrárne,” odpovedala Liptáková.

Vo veternom parku v Cerovej došlo v roku 2022 k odlomeniu listu rotora, a následne museli byť tri zo štyroch veterných turbín odstavené a sú dodnes nefunkčné? Neboli v prevádzke ani 20 rokov. Ako parky pripravujú, aby prevádzkovateľ zabránil podobným situáciám?

„V súčasnosti sú v Cerovej v prevádzke tri zo štyroch turbín. Po incidente z roku 2022, kedy došlo k pádu jedného listu rotora, nebola obnovená prevádzka jednej dotknutej turbíny. Ďalšie tri naďalej vyrábajú elektrinu. Veterná elektráreň je v prevádzke od roku 2003. K incidentu teda došlo po 19 rokoch prevádzky. Čo bolo presnou príčinou poruchy mi nie je známe.

Rovnako ako každé iné zariadenie, aj veterná turbína je skladačkou komponentov a súčiastok, ktoré sa môžu opotrebovať, pokaziť alebo mať skrytú vadu. Prísna kontrola kvality komponentov a montáže, pravidelná údržba a obhliadky majú zabezpečiť, aby k podobným incidentom nedošlo.

Predpokladám, že oprava takmer 20 ročného zariadenia by pre vlastníka (obec Cerová) nebola ekonomicky rentabilná a počká na ukončenie životnosti celého parku. Automatický dohľad cez rôzne senzory a riadenie veterného parku dispečingom má dnes také technologické vymoženosti, o ktorých sa pred 23 rokmi v Cerovej nikomu nesnívalo,” podotkla odborníčka.

Liptáková upozornila aj na dobrovoľný záväzok zákazu skládkovania lopatiek z nefunkčných elektrární vyplývajúci z únie, ku ktorému sa zaviazal aj stupavský investor. Veterné elektrárne sa dnes dajú recyklovať z viac než 90 percent. Na ich budúcu likvidáciu vzniká recyklačný fond, ktorý tvorí investor – pokrýva asi polovicu nákladov, druhú polovicu zabezpečí predaj materiálov ako meď, oceľ či betón. Samosprávy by mali tento fond vždy vyžadovať.

Príroda vs. vrtule

Veterné turbíny podľa kritikov vedú k úbytku vtáctva, netopierov, hmyzu a divokej zveri. Podľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti je až 75 percent územia Slovenska nevhodných pre veterné parky.

„Ornitológovia a ďalší odborníci sú súčasťou EIA a výhodou je, že pozorujú špeciálne a detailne konkrétnu lokalitu. Pokyny, ktoré vo výsledku sformulujú, sú pre investora záväzné. Vzťahujú sa v prvom rade vôbec na možnosť výstavby konkrétnej turbíny na konkrétnom mieste, na obdobie výstavby (rôzne kompenzačné opatrenia) aj na obdobie prevádzky (vypínanie turbín v stanovených časoch).

Najväčším nepriateľom vtákov sú domáce mačky, nárazy do sklenených plôch (budovy) a priehľadných výplní, zrážky s vozidlami, otrava, zrážka s elektrickými vedeniami a zásah elektrickým prúdom. V porovnaní s inými antropogénnymi faktormi predstavujú veterné turbíny výrazne menší podiel úmrtnosti vtáctva. Aj v tejto oblasti nastal za ostatné roky pokrok.

Najnovšie poznatky zo zahraničia preukázali, že ak je jedna z lopatiek natretá čiernou farbou, vtáctvo lepšie identifikuje objekt a percento kolízií sa znížilo o 70 percent. Čo sa týka zveri, počas výstavby sa môže lokalite dočasne vyhýbať alebo ju opustiť, ale po ukončení výstavby sa vracia späť. Pohyb lopatiek vo výške 150 metrov nie je pre zver rušivým prvkom ani nebezpečenstvom,” dodala Liptáková.

Ako sa pri veterných parkoch riešili otázky poľovných revírov pri výstavbe – dochádzalo k odplašeniu zveri?

„Počas výstavby veternej elektrárne môže dôjsť k dočasnému presunu zveri kvôli prítomnosti ľudí. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že po ukončení výstavby sa zver vracia späť, keďže najvyšší článok potravinového reťazca – človek – lokalitu opustí. Pohyb lopatiek vo výške 150 m nepôsobí na zver rušivo. Aké druhy zvery sú v lokalite prítomné a jej prípadné ohrozenie je zároveň predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie,” vysvetlila expertka.