Zatlačí Brusel na Ukrajinu pre ruskú ropu? Kyjev vraj drží kohútik Družby uzavretý, rafinérie chcú siahnuť na štátne zásoby
Problém s ropovodom Družba, ktorý desaťročia zásobuje Slovensko ropou z Ruska, je tentoraz závažnejší. Komodita netečie na Slovensko už tri týždne a dodávky sa pravdepodobne neobnovia ani v najbližších dňoch. Najoptimistickejšie odhady hovoria o ich znovunaštartovaní začiatkom budúceho týždňa. Slovensko a Maďarsko – jediní odberatelia ropy z tejto rúry – bijú na poplach. O pomoc s dodávkami požiadali Chorvátsko, ktoré však odmieta cez svoje územie dodávať ruské energie. Situácia sa javí o to závažnejšia, že pre zastavenie toku ropy môžu obe krajiny siahnuť na strategické rezervy tejto kľúčovej energetickej suroviny.
Fico má podmienky pre samit EÚ. Dôvodom je plyn
Premiér Robert Fico chce zabojovať o ruský plyn pre Slovensko. Plánuje tým podmieniť prijatie záverov samitu v Bruseli.
O pozastavení tranzitu ropy cez Družbu 12. februára informovala agentúra Bloomberg a informácie potvrdil ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sibiha. Na sociálnej sieti zverejnil fotografiu horiacej ropnej prečerpávacej stanice Brody v Ľvovskej oblasti. Tá je súčasťou prepravnej infraštruktúry Družby a poškodená bola v dôsledku ruského leteckého útoku ešte 27. januára.
Za uplynulý rok Družba zažila už niekoľko výpadkov v dôsledku útokov dronov či rakiet, no prevádzku ropovodu sa darilo relatívne rýchlo obnoviť. Išlo totiž o poškodenia na tých častiach rúry, ktoré sa nachádzajú na území Ruska, a prevádzkovateľ ropovodu – ruská štátna spoločnosť Transnefť – mal možnosť ich opraviť. Januárový útok však zasiahol tú časť ropovodu, ku ktorej Rusi prístup nemajú – stanica Brody sa nachádza v západnej časti Ukrajiny, bližšie k hraniciam s Poľskom a Slovenskom. Obnovenie prevádzky prečerpávacej stanice tak majú v rukách Ukrajinci.
Ruské štátne médiá s odvolaním sa na vlastné zdroje tvrdia, že opravy stanice Brody boli dokončené ešte 6. februára, no rozhodnutie o obnovení prepravy ropy smerom na západ zatiaľ nepadlo. Podobnú rétoriku používa aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó: na sociálnej sieti uviedol, že Ukrajina odmieta obnoviť tranzit „z politických dôvodov“.
Na situáciu sa v nedeľu sťažoval aj premiér Robert Fico (Smer). Počas brífingu s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom obvinil Ukrajinu z úmyselného zdržiavania obnovenia prevádzky ropovodu. Ukrajina na tieto obvinenia zatiaľ nereagovala.
Hovorkyňa Európskej komisie (EK) potvrdila, že Brusel je v kontakte s Ukrajinou ohľadom ropovodu Družba, ktorý je poškodený od konca januára a bráni prúdeniu ruskej ropy do Maďarska a Slovenska. „Sme v kontakte s Ukrajinou ohľadom časového harmonogramu opravy ropovodu Družba a toho, ako rýchlo by mohol byť uvedený do prevádzky,“ povedala Anna-Kaisa Itkonenová novinárom v Bruseli a dodala, že exekutíva EÚ je pripravená zvolať núdzovú koordinačnú skupinu so zainteresovanými stranami, aby prediskutovala alternatívne trasy dodávok paliva.
Pomôže Chorvátsko?
Po troch týždňoch bez ruskej ropy vlády Slovenska a Maďarska požiadali o pomoc Chorvátsko. Ako už skôr informovala Pravda, Szijjártó spolu so slovenskou ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas) napísali list chorvátskemu ministrovi hospodárstva Antemu Šušnjarovi. Požiadali Záhreb, aby v súlade s bruselskými pravidlami okamžite povolil prepravu ruskej ropy do Maďarska a na Slovensko cez Jadranský ropovod. Podľa Szijjártóa je Chorvátsko schopné tejto žiadosti vyhovieť vďaka sankčnej výnimke, ktorá „umožňuje dovoz ruskej ropy po mori v prípade výpadku potrubných dodávok“.
Chorvátska vláda však zrejme vidí vývoj situácie inak. Minister Šušnjar zareagoval na list Sakovej a Szijjártóa na sociálnej sieti. Zdôraznil, že Chorvátsko pristupuje k regionálnej energetickej bezpečnosti zodpovedne a transparentne a nedopustí ohrozenie dodávok palív v strednej Európe. Podľa jeho slov je kapacita Jadranského ropovodu (Adria) plne k dispozícii, pričom v súčasnosti neexistujú žiadne technické prekážky pre prepravu suroviny.
Dodal, že Chorvátsko je pripravené pomôcť Maďarsku a Slovensku so zabezpečením dodávok ropy po zastavení tranzitu cez Ukrajinu. Podmienkou je však dodržiavanie práva EÚ a sankčných predpisov amerického úradu OFAC. Hoci sa môže zdať, že Chorváti prosbe vyhoveli, Šušnjarova odpoveď má háčik: ruská ropa nemôže doraziť do chorvátskych prístavov po mori, keďže dovoz tejto suroviny tankermi je od 5. decembra 2022 zakázaný sankciami Európskej únie.
„Ropovod Adria je pripravený, takže pre žiadnu krajinu EÚ už neexistujú technické výhovorky, prečo zostať viazaný na ruskú ropu. Bareľ nakúpený z Ruska sa môže niektorým krajinám zdať lacnejší, no pomáha financovať vojnu a útoky na ukrajinský ľud,“ podotkol chorvátsky minister vo svojom vyjadrení.
Siahnu na strategické rezervy
Ministerstvo hospodárstva pre Pravdu potvrdilo, že tok ropy na slovenské územie prostredníctvom ropovodu Družba sa neobnovil. „Harmonogram obnovenia dodávok bol zo strany ukrajinských partnerov v závislosti od technického vývoja v posledných dňoch viackrát aktualizovaný. Ministerstvo v spolupráci so spoločnosťou Transpetrol vyhodnocuje jednotlivé scenáre a v súčasnosti vychádza z posledného avizovaného termínu obnovenia dodávok začiatkom budúceho týždňa,“ uviedol rezort na naše otázky.
Najväčším odberateľom ruskej ropy v našom regióne je maďarská spoločnosť MOL, pod ktorú patrí aj Slovnaft. V reakcii na prerušenie dodávok cez Družbu MOL začal zásobovať svoje rafinérie ropou prepravovanou po mori. Predpokladá sa, že ropa bude dopravovaná tankermi do chorvátskeho prístavu Omišalj na ostrove Krk a následne potrubím ropovodu Adria do Maďarska a na Slovensko. Spoločnosť očakáva, že prvé zásielky ropy dorazia do prístavu Omišalj začiatkom marca, odkiaľ budú následne prepravované do rafinérií skupiny MOL v priebehu ďalších 5 až 12 dní, spresnila v stanovisku.
„Ak sa v najbližších dňoch neobnovia dodávky z východu, Maďarsko bude možno musieť v prvom kole uvoľniť približne 250-tisíc ton strategických zásob ropy. Za týmto účelom spoločnosť MOL oslovila maďarské ministerstvo energetiky a iniciovala uvoľnenie strategických zásob ropy. Na Slovensku sa tiež udržiava úzky kontakt so slovenskou vládou, aby sa zabezpečilo, že krajina bude môcť na situáciu rýchlo reagovať,“ uviedla spoločnosť v stanovisku.
Prosbu o uvoľnenie suroviny zo štátnych rezerv na slovenskú vládu obrátila spoločnosť Slovnaft. Požiadavkou rafinérie sa v pondelok tohto týždňa zaoberala Komisia pre ropnú bezpečnosť NESO, ktorá je poradným orgánom predsedu Správy štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR. Členovia komisie sa stotožnili s požiadavkou Slovnaftu a zároveň odporučili predsedovi štátnych rezerv predložiť na najbližšie rokovanie vlády materiál s návrhom na uvoľnenie núdzových zásob ropy.
„Všetky detaily vrátane objemu, odplaty, úrokov, lehoty trvania a podobne budú zahrnuté v spomínanom materiáli, ktorý podlieha schváleniu vládou SR,“ odpísala SŠHR SR na otázky o podmienkach, za ktorých sa súkromná spoločnosť dostane k štátnym zásobám. V čase uzávierky tento návrh na dnešný program rokovania vlády predložený ani zaradený nebol.
Máme dosť ropy?
Ministerstvo hospodárstva aj hmotné rezervy ubezpečujú, že aktuálne máme dosť „čierneho zlata“. „Slovenská republika tiež disponuje na základe určenia Správy štátnych hmotných rezerv SR primeranými strategickými zásobami ropy a ropných produktov na približne 90 dní, ktoré v súlade s platnou legislatívou zabezpečujú energetickú stabilitu krajiny pri výpadkoch dodávok, ak by si to vývoj situácie vyžiadal,“ odpísal rezort hospodárstva.
SŠHR doplnila, že okrem uvedených núdzových zásob ropy a ropných výrobkov na území SR existujú aj komerčné zásoby, ktoré sa do zásob štátu nezapočítavajú. Podľa najčerstvejších dát Eurostatu z mája 2025 je celkový objem slovenských zásob surovej ropy na úrovni 562-tisíc ton, k tomu treba pridať 157-tisíc ton nafty a 87-tisíc ton benzínu.
Spoločnosť MOL, ktorá zásobuje Slovensko palivami, tiež tvrdí, že súčasná situácia neohrozuje dodávky pohonných hmôt. „Trh je zásobovaný bez prerušenia a spoločnosť MOL naďalej funguje v rámci bežného obchodného režimu. Spoločnosť priebežne monitoruje vývoj a bude poskytovať informácie o akomkoľvek významnom vývoji,“ podotkla v stanovisku.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.