Pomoc s vysokými účtami za elektrinu a plyn dostanú aj poslanci. Časť ľudí vyradia príjmy z kapitálu, iní vypadnú o tri mesiace

Znamená to, že do systému energopomoci už „nespadajú“ tie domácnosti, ktoré síce oficiálne vykazujú nižšie príjmy, no podstatne viac peňazí majú z dividend. Môže sa to týkať napríklad podnikateľov, ktorí poberajú minimálnu mzdu, no v skutočnosti žijú z kapitálu.

„Dôvodom, pre ktorý tento príjem nebol zahrnutý skôr, je, že v štátnych evidenciách nebol dostatok informácií umožňujúcich jednoznačne priradiť tzv. dividendu k osobe, ktorej bola vyplatená. Zahrnutie tzv. dividend medzi príjmy bolo plánovaným krokom, závislým od momentu schválenia potrebných zmien v daňových predpisoch. Keďže táto podmienka smeruje k naplneniu, navrhuje sa tieto príjmy zahrnúť do výpočtu bonity energetickej domácnosti,“ píše sa v dôvodovej správe k návrhu nariadenia vlády, ktoré sa týka adresnej energopomoci.

Nové nariadenie vlády pôvodne počítalo aj s tým, že by dotácie od štátu nemali dostávať poslanci. Takéto riešenie však nebolo priechodné, pretože zákony, ktoré schvaľuje parlament, majú väčšiu váhu ako vládne nariadenia. Takýto krok by mohol odporovať ústave. Kabinet však aktualizáciu schválil, no stále bude platiť, že poslanci, ktorí budú spadať do energepomoci, dotácie dostanú. Ministrov sa to však netýka – štát totiž nemá k dispozícii ich príjmové údaje z dôvodu ochrany. A keďže systém nedokáže vypočítať ich bonitu, nemôže im vzniknúť nárok na pomoc.

Opoziční poslanci vláde v tejto súvislosti vyčítali, že pomoc dostanú aj poslanci napriek nadpriemerným príjmom. Je to tak preto, že sa do výpočtu bonity nezapočítavali ich niekoľkotisícové paušálne náhrady. Rezort na čele s Denisou Sakovou (Hlas) však opakovane pripomína, že každý, kto nemá o energopomoc záujem, a to vrátane poslancov, ju môže odmietnuť.

S čím má systém problémy?

Viacerí opoziční poslanci po oznámení príjmových hraníc, ktoré domácnosti nemôžu prekročiť, ak chcú pomoc dostať, napríklad tvrdili, že pomoc dostanú aj tí, ktorí ju nepotrebujú, a, naopak, ľudia, ktorým by sa zišla, do systému „nespadajú“.

„Energopomoc je totálny chaos. Ministerstvo spustilo nástroj, podľa ktorého si viete overiť nárok. Zadali sme údaje – a vyšlo, že ja nárok mám. Viacerí kolegovia poslanci tiež. A človek, ktorý by pomoc reálne potreboval – napríklad otec na materskej s dvoma deťmi – nemá nič,“ vyjadril sa pred niekoľkými dňami poslanec za SaS Karol Galek.

Ministerstvo však vysvetľuje, že vo väčšine týchto prípadov ide o technický problém. Ten spočíva v tom, že približne 166-tisíc odberných miest nebolo priradených ku konkrétnym domácnostiam. Môže sa to stať napríklad kvôli chybe v adrese či v mene a priezvisku (v takomto prípade môžu chýbať dĺžne či mäkčene a podobne).

Keďže do tejto skupiny spadajú aj ľudia, ktorí by dotácie mali dostať, ministerstvo sa rozhodlo prideliť ich všetkým domácnostiam, pri ktorých eviduje problémy. V praxi sa tak mohlo stať, že niektorým ľuďom bola „priklepnutá" pomoc s cenami elektriny aj napriek tomu, že by ju dostať nemali.

Všetko sa má vyriešiť v „ďalšom kole aktualizácií" systému, ktorý určuje, kto pomoc dostane. Rezort hospodárstva hovorí, že prvé vyhodnotenie systému prebehne po troch mesiasoch od jeho spustenia. To znamená, že domácnosti, ktorým bola pomoc pridelená len z dôvodu technickej chyby, ju už po ďalšej aktualizácii nedostanú.

Problémy však môžu nastať aj v prípade, že ľudia nemajú trvalý pobyt na adrese, na ktorej žijú. Takáto situácia môže nastať napríklad vtedy, keď pracujete v hlavnom meste a bývate tam v prenájme, no trvalý pobyt máte stále u rodičov či v mieste, kde ste vyrastali. V takom prípade sa váš príjem zaratáva do príjmu celej domácnosti na adrese trvalého pobytu. Aj keď tam už reálne nebývate, váš vyšší príjem môže zvýšiť bonitu domácnosti natoľko, že príbuzní o dotáciu prídu. Ak si však medzičasom adresu trvalého pobytu zmeníte, pri ďalšom prehodnocovaní nároku na dotácie to už systém bude brať do úvahy.

Kto pomoc dostane?

Kľúčové číslo, ktoré predstavitelia vlády od začiatku oznámenia prechodu na adresnú energopomoc opakujú, je 90 percent. Presne toľko ľudí by od 1. januára 2026 malo dotácie dostať. Znamená to, že zvyšných 10 percent, čo je približne 193-tisíc domácností, ich nedostane.

Pri posudzovaní nároku na adresnú energopomoc je rozhodujúca takzvaná bonita domácnosti – teda prepočítaný mesačný príjem, ktorý sa upravuje podľa počtu a veku jej členov. Štát stanovil hranicu bonity na 1 930 eur. Domácnosti, ktoré sa do tejto hranice zmestia, majú na pomoc nárok, tie s vyššou bonitou už nie. Nejde však len o obyčajný súčet príjmov. Systém pracuje aj s veľkosťou a zložením domácnosti, aby vedel lepšie posúdiť jej reálnu ekonomickú situáciu.