Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
New York chce od energetických firiem vyberať miliardy dolárov za uhlíkové emisie
Americký štát New York vo štvrtok uzákonil požiadavku, aby spoločnosti v odvetví fosílnych palív v budúcich rokoch zaplatili miliardy dolárov za svoju produkciu uhlíkových emisií, ktoré poháňajú zmenu klímy. Vybrané peniaze majú slúžiť na odstraňovanie následkov extrémneho počasia, ktoré je podľa expertov v dôsledku klimatických zmien čoraz väčšou hrozbou.
Návrh zákona s novým mechanizmom v lete prešiel newyorským parlamentom a vo štvrtok ho podpísala guvernérka zhruba 20-miliónového štátu Kathy Hochulová, informujú americké médiá. Opatrenie dostalo názov Climate Change Superfund Act podľa federálneho zákona z roku 1980, ktorý núti firmy platiť za „upratovanie“ uniknutých toxických látok.
New York sa teraz zameriava na spoločnosti, ktoré boli v minulých rokoch najväčšími producentmi skleníkových plynov otepľujúcich planétu. Prijatý zákon im ukladá, aby po ďalších 25 rokoch za svoje emisie odvádzali spolu asi tri miliardy dolárov ročne do fondu, ktorý by slúžil na financovanie opráv po živelných pohromách. Peniaze by tiež pomáhali pokrývať výdavky za prípravy na extrémne meteorologické javy, napísal denník The Washington Post (WP).
Opatrenia sa zameriavajú na odvetvie fosílnych palív, ktorých spaľovanie v posledných desaťročiach otepľuje globálnu klímu. Jedným z dôsledkov tejto klimatickej zmeny sú podľa odborníkov častejšie a ničivejšie pohromy, ako sú extrémne zrážky a búrky alebo požiare.
New York je druhým americkým štátom, ktorý kvôli tomu zavádza pokuty pre súkromné spoločnosti. Podobné opatrenie vlani prijal Vermont. Newyorský zákon však bude takmer určite napadnutý na súde, píše denník WP. Skupina American Petroleum Institute, čo je lobistická organizácia ropného a plynového priemyslu, predtým iniciatívu zákonodarcov označila za protiústavnú.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.