Rebríček: Ktoré štáty sveta majú najkratšie pobrežia? Jednotka má len 4 kilometre prístupu k moru
V geografii a geopolitike existuje pojem „pobrežné obmedzenie“ – stav, keď sa aj obrovská krajina musí uspokojiť s úzkym pásom prístupu k moru.
Video
Zábery z pláže, pred ktorou varujú turistov aj miestne úrady. Prečo je tak nebezpečná?
Reynisfjara je krásna, ale aj zradná pláž na južnom pobreží Islandu. Je preslávená dramatickými skalnými útvarmi, čiernym pieskom a silnými vlnami. Medzi najväčšie nebezpečenstvá tejto pláže patria tzv. „Sneaker Waves“, nepredvídateľne veľké vlny, ktoré sa zrazu objavia medzi menšími vlnami. „Sneaker Waves“ dosahujú oveľa väčšiu výšku a siahajú ďalej než bežné vlny, a preto predstavujú značné riziko pre turistov. V priebehu rokov na pláži Reynisfjara zahynulo viacero ľudí, ktorých tieto vlny stiahli do mora. Je dôležité dodržiavať bezpečnostné pokyny a nikdy sa nepribližovať príliš k okraju vody, aj keď sa vlny zdajú pokojné. Vždy si treba udržiavať dostatočný odstup od oceánu a byť ostražitý.
Zdroj:
mReportér
Jaro Karak
Zatiaľ čo krajiny ako Kanada či Nórsko počítajú svoje pobrežia na státisíce kilometrov, na opačnom konci rebríčka nájdeme štáty, pre ktoré je každý meter pláže otázkou národnej hrdosti a strategického prežitia. Tieto miniatúrne výbežky k slanej vode nie sú len miestami pre dovolenkárov, ale životne dôležitými „ekonomickými tepnami“, ktoré držia krajiny v hre o globálny obchod.
Absolútnym rekordérom v tomto rebríčku je Monako. Tento luxusný mestský štát disponuje pobrežím v dĺžke len 4,1 kilometra. Pre lepšiu predstavu: ak by ste sa rozhodli pre rekreačný beh po celom monackom pobreží, zvládli by ste to za menej ako pol hodinu. Napriek tejto miniatúrnej rozlohe dokázalo Monako z každého metra získať maximum a vybudovať tam jedny z najdrahších prístavov sveta.
Fascinujúcim prípadom je aj Demokratická republika Kongo. Ide o gigantickú krajinu v srdci Afriky, ktorá svojou rozlohou patrí medzi najväčšie štáty sveta. Napriek tomu je jej spojenie s Atlantikom limitované na neuveriteľne úzky koridor v dĺžke len 37 kilometrov. Je to geografický paradox – krajina s rozlohou takmer ako celá západná Európa má prístup k oceánu kratší, než je dĺžka bežného maratónskeho behu.
Podobne dramatický príbeh píše Bosna a Hercegovina. Jej jediným oknom do Jadranského mora je mestečko Neum s pobrežím dlhým len 20 kilometrov. Tento symbolický pás územia je pre krajinu kľúčový pre pocit suverenity a nezávislosti od susedného Chorvátska.
Podobne je na tom blízkovýchodné Jordánsko, ktorému jediný prístup k Červenému moru cez prístav Akaba zabezpečuje 26 kilometrov pobrežia. Bez tohto „kúsku piesku“ by bolo Jordánsko úplne vnútrozemským štátom, odkázaným na milosť susedov pri akomkoľvek námornom importe.
Zaujímavosťou je, že v desiatke štátov s najkratším pobrežím nájdeme aj vyspelé európske krajiny. Slovinsko sa musí uspokojiť so 47 kilometrami, čo je v porovnaní s nekonečným pobrežím susedného Chorvátska takmer zanedbateľné číslo.
Ešte prekvapivejšie pôsobí Belgicko, ktoré hoci patrí medzi kľúčových hráčov európskeho obchodu, disponuje len 67 kilometrami pobrežia pri Severnom mori.
Rebríček uzatvárajú ostrovné štáty ako Tuvalu (24 km) a Nauru (30 km), pri ktorých je však situácia iná – ich krátke pobrežie je dané samotnou drobnou rozlohou ostrovov, nie geopolitickým „priškrtením“.
Naopak, krajiny ako Irak (58 km) či africké Togo (56 km) vedú neustály diplomatický aj infraštruktúrny boj o to, aby ich úzke brány do sveta zostali priechodné a konkurencieschopné. V týchto končinách totiž dĺžka pobrežia neurčuje počet lehátok pre turistov, ale silu ekonomického hlasu v celosvetovom meradle.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.