Pod európskou destináciou tiká "bomba". Sopka Methana po 100-tisíc rokoch ožíva
Len 50 kilometrov od rušných ulíc Atén leží polostrov Methana, známy svojimi liečivými sírnymi prameňmi a pokojnou atmosférou. Po desaťročia ho geológovia považovali za vyhasnutý relikt minulosti. Najnovšia štúdia publikovaná v prestížnom časopise Science Advances však prináša znepokojivé zistenia: pod povrchom sa v tichosti formuje obrovský rezervoár magmy.
Video
Päť prekvapivých a málo známych faktov o Grécku
Zdroj:
Pixabay
Zatiaľ čo povrch polostrova Methana nepocítil horúcu lávu či popol viac ako tisíc storočí, hlboko v zemskej kôre sa odohráva úplne iný príbeh. Vedci z technologického inštitútu ETH Zurich podrobili tento región bezprecedentnému výskumu, ktorý odhalil, že absencia povrchovej aktivity ani zďaleka neznamená smrť sopky, píše Greek Reporter.
Polostrov Methana je súčasťou saronského vulkanického oblúka, do ktorého patrí aj svetoznámy Santorini. Zatiaľ čo Santorini je pod neustálym dohľadom, Methana nás práve naučila, že prehliadať „tichých susedov“ sa nevypláca.
Mikroskopické „čierne skrinky“ pod povrchom
Kľúčom k pochopeniu vnútra sopky sa stali kryštály zirkónu. Tieto drobné minerály fungujú ako geologické „čierne skrinky“ – uchovávajú v sebe informácie o teplote, tlaku a zložení prostredia, v ktorom vznikli. Tím odborníkov analyzoval viac ako 1 250 týchto kryštálov a zrekonštruoval tak históriu trvajúcu 700 000 rokov.
„Zirkóny sú ako miniatúrne letové zapisovače,“ vysvetľuje vulkanológ Olivier Bachmann. Výskum ukázal, že magmatické komory pod Methanou boli aktívne takmer nepretržite. Sopka podľa neho pod zemou „dýcha“ tisícročia bez toho, aby sa kedykoľvek prejavila navonok.
Video
TOP 8: Najnebezpečnejšie mestá Slovenska a sveta
„Mokrá“ magma: Skryté riziko subdukčných zón
Jedným z najprekvapivejších zistení štúdie je vysoký obsah vody v magme, ktorá sopku vyživuje. Spoluautor štúdie Răzvan-Gabriel Popa upozorňuje, že vedecká komunita doteraz dostatočne nedocenila vplyv tejto „mokrej“ magmy na správanie sopiek v subdukčných zónach (miesta, kde sa tektonické dosky zasúvajú pod seba). Práve voda môže zohrávať kritickú úlohu v tom, ako často a s akou intenzitou dochádza k erupciám.
Tento objav má globálne dôsledky pre civilnú ochranu nielen v Grécku, ale aj v Taliansku, Japonsku či Amerike. Doterajšie modely hodnotenia rizík sa často sústredili na sopky s nedávnou históriou erupcií. Methana však dokazuje, že aj desiatky tisíc rokov ticha môžu maskovať vývoj veľkého a potenciálne nebezpečného magmatického systému.
Video
Patrí k tomu najkrajšiemu na svete. Vidieť to všetko pokope je neuveriteľná nádhera
Polostrov Snæfellsnes na Islande je ako miniatúrna verzia celej krajiny – vtesnaná do jedného magického kúta sveta. Nájdete tu vyhasnuté sopky, drsné lávové polia, ľadovce i nekonečný Atlantik, ktorý bičuje čierne piesočné pláže. Dominantou regiónu je ľadovcový vulkán Snæfellsjökull, preslávený aj vďaka Julesovi Vernemu ako vstup do stredu Zeme. Miesto, kde sa stretáva oheň a ľad, pokoj a divokosť, je ideálne na krátky únik z reality – do sveta ticha, mystiky a surovej krásy prírody.
Zdroj:
mReportér
Ján Cvengroš
Čo to znamená pre obyvateľov a turistov?
Hoci bezprostredná erupcia nateraz nehrozí, vedci vyzývajú k prehodnoteniu monitorovacích protokolov. „Dlhé obdobie nečinnosti môže byť len zásterkou pre akumuláciu ničivej sily,“ varuje Bachmann. Pre Grécko, ktoré sa už teraz pasuje s výzvami masového turizmu v Aténach, pridáva tento vedecký objav ďalšiu vrstvu do komplexnej mozaiky bezpečnosti v regióne Egejského mora.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.