Nechceme byť druhá Barcelona! Stop hotelom, vzbury, reštrikcie - už aj tieto európske raje sa pridávajú k boju proti masovému turizmu

Starosta Haris Doukas bije na poplach a po predchádzajúcom obmedzení krátkodobých prenájmov typu Airbnb v centrálnych štvrtiach teraz zvažuje úplné zmrazenie licencií pre nové hotely. Atény totiž v roku 2025 čelili náporu dvanástich miliónov zahraničných návštevníkov, pričom len samotná Akropola musí denne spracovať davy presahujúce sedemnásťtisíc ľudí.

Miestni predstavitelia zdôrazňujú, že mesto už nie je schopné uniesť ďalšiu „turistickú záťaž“ v saturovaných oblastiach, a preto sa inšpirujú prísnymi reguláciami z iných európskych miest, aby si zachovali svoju autenticitu a kvalitu života pre rezidentov, píše Mirror.

Štatistiky hovoria jasne, v regióne Attika je k dispozícii takmer sedemdesiattisíc nájomných apartmánov a len za posledných päť rokov pribudlo v krajine 450 luxusných hotelov, čo vytvára neudržateľný tlak na infraštruktúru.

Nie len Benátky a Barcelona

Zatiaľ čo svetové médiá neustále skloňujú Benátky či Barcelonu, odpor voči masovému turizmu v tichosti narastá aj v destináciách, ktoré by ste na zozname „poškodených“ možno nečakali. Príkladom je nórske súostrovie Lofoty, kde sa miestni obyvatelia čoraz častejšie sťažujú na degradáciu panenskej prírody a preplnené úzke cesty, ktoré nie sú stavané pre stovky karavanov. Miestne komunity tu začínajú presadzovať limity na kempovanie a prísne environmentálne poplatky, aby odradili nízkorozpočtových cestovateľov, ktorí v regióne nezanechávajú takmer žiadny ekonomický osoh, len odpad.

Podobne je na tom aj malebné mestečko

Hallstatt v Rakúsku, ktoré sa stalo obeťou vlastnej krásy. Miestni obyvatelia tam dokonca v rámci protestu postavili drevený plot, aby turistom zabránili v robení si selfie na najpopulárnejších miestach, a dožadujú sa drastického zníženia počtu turistických autobusov, ktoré denne zaplavujú ich ulice.

Vlna odporu sa však neobmedzuje len na Európu. Indonézsky ostrov Bali čelí bezprecedentnej kríze identity a ekológie, kvôli čomu tamojšia vláda zaviedla turistickú daň a otvorene diskutuje o moratóriu na výstavbu nových hotelov a plážových klubov v južných častiach ostrova. Problémom je tu najmä správanie návštevníkov a nelegálne podnikanie cudzincov, ktoré vytláča domácich z trhu.

Rovnako sa búri aj thajský ostrov Koh Samui, kde nedostatok pitnej vody spôsobený luxusnými rezortmi dohnal obyvateľov k požiadavkám na reguláciu prílivu hostí.

Čoraz hlasnejšie sú aj Kanárske ostrovy, konkrétne Tenerife a Lanzarote, kde tisíce ľudí vyšli do ulíc s transparentmi „Turizmus zabíja ostrov“. Ich hnev nesmeruje proti cestovateľom ako takým, ale proti ekonomickému modelu, ktorý zvyšuje ceny bývania do takej miery, že zamestnanci v cestovnom ruchu si nemôžu dovoliť žiť v komunitách, v ktorých pracujú.

Tieto miesta spája spoločný menovateľ, snaha nájsť krehkú rovnováhu medzi príjmami z cestovného ruchu a právom na dôstojný život vo vlastnom domove.