Zápas o ľadový trón: Prečo chce Biely dom získať najväčší ostrov sveta a čo na to hovoria Inuiti?
Grónsko, v domorodom jazyku Kalaallit Nunaat, teda „Krajina ľudí“, už dávno nie je len zamrznutou perifériou mapy, ktorú väčšina z nás vníma ako bielu plochu kdesi medzi Európou a Amerikou. V posledných rokoch sa tento obrovský ostrov, trikrát väčší ako Francúzsko, stal epicentrom novej studenej vojny, kde sa geopolitika stretáva s roztápajúcim sa ľadom.
Video
Zápas o ľadový trón Grónska: Prečo chce Biely dom získať najväčší ostrov sveta a čo na to hovoria Inuiti?
Keď pred časom Washington opäť otvoril otázku odkúpenia Grónska alebo aspoň radikálneho rozšírenia svojej vojenskej prítomnosti, svet sa pousmial. Pre Dánsko a miestnu vládu v Nuuku to však nebol vtip, ale signál, že Arktída sa stáva najcennejšou nehnuteľnosťou 21. storočia.
Zdroj:
Reuters
Keď pred časom Washington opäť otvoril otázku odkúpenia Grónska alebo aspoň radikálneho rozšírenia svojej vojenskej prítomnosti, svet sa pousmial. Pre Dánsko a miestnu vládu v Nuuku to však nebol vtip, ale signál, že Arktída sa stáva najcennejšou nehnuteľnosťou 21. storočia.
USA momentálne intenzívne rokujú s Kodaňou o prístupe k ďalším strategickým základniam, čím nadväzujú na históriu siahajúcu do roku 1946, keď Harry Truman ponúkol Dánsku za ostrov sto miliónov dolárov v zlate.
Dnešná motivácia je však komplexnejšia – pod grónskym ľadom sa totiž nenachádza len nerastné bohatstvo v podobe vzácnych zemín potrebných pre hi-tech priemysel, ale aj strategický kľúč k novým námorným trasám, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien otvárajú.
Historická pamäť Grónska je pritom fascinujúcou mozaikou migračných vĺn. Kým Erik Ryšavý sem v roku 982 priniesol prvých nórskych osadníkov a dal ostrovu marketingovo lákavé meno „Zelená krajina“, aby prilákal ďalších kolonistov, skutočnými pánmi územia zostali Inuiti. Tí prežili tisícročia v podmienkach, ktoré by pre moderného Stredoeurópana znamenali rozsudok smrti.
Dnešné Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva, no s každým ďalším rokom rastie v Nuuku túžba po úplnej nezávislosti. Tá je však nateraz pripútaná k dánskej ročnej dotácii vo výške približne pol miliardy eur, čo predstavuje takmer polovicu verejného rozpočtu ostrova.
Je to paradox slobody – Grónčania chcú vládnuť sami sebe, no ich ekonomika zatiaľ stojí na rybolove, ktorý tvorí 90 % exportu, a na nádeji, že cestovný ruch a baníctvo raz vyplnia finančnú priepasť po odpojení sa od Kodane.
Video
Rebríček: Kam sa turisti najmenej vracajú? Vietnam, Rusko či Nórsko stačia raz
Turizmus v Grónsku je stále v štádiu surového diamantu. Ročne sem zavíta približne 100 000 návštevníkov, čo je v porovnaní s miliónmi na susednom Islande zanedbateľné číslo, no pre ostrov s 56 000 obyvateľmi ide o zásadnú masu.
Cestovateľ, ktorý sem meria cestu, nehľadá rezorty, ale pokoru pred prírodou. Hlavným lákadlom je Ilulissat Icefjord, zapísaný v zozname UNESCO, kde obrovské ľadové kryhy, odtrhnuté z ľadovca Sermeq Kujalleq, ticho plávajú v hlbokých vodách disko zálivu. Je to vizuálna symfónia zániku a vzniku zároveň.
Nuuk, najmenšie hlavné mesto sveta, zasa ponúka fascinujúci pohľad na modernizáciu Arktídy – gurmánske reštaurácie podávajúce pižmoňa či tulenie mäso tu susedia s kaviarnami škandinávskeho strihu a modernými múzeami, ktoré strážia 500-ročné múmie z Qilakitsoqu.
Video
TOP 5: Dážď. Najupršanejšie mestá Európy a sveta. To je teda počasie!
Postoj domácich k budúcnosti je zmesou pragmatizmu a hrdosti. Grónčania si uvedomujú, že ich domov sa mení pred očami. Priemerná teplota tu stúpa dvakrát rýchlejšie než vo zvyšku sveta a kým vedci varujú pred katastrofálnym stúpaním hladiny morí, miestni farmári na juhu ostrova začínajú experimentovať s pestovaním zemiakov a brokolice, čo bolo ešte pred generáciou nemysliteľné.
Geopolitický tlak USA vnímajú mnohí ako príležitosť na investície do infraštruktúry – nové letiská v Nuuku a Ilulissate, schopné prijímať veľké medzinárodné lety, sú kľúčom k budúcej prosperite. Zároveň však v spoločnosti rezonuje obava, aby sa z Grónska nestala len figúrka na šachovnici veľmocí.
Budúcnosť krajiny ľudí tak visí na krehkej rovnováhe medzi ochranou krehkého ekosystému, využitím globálneho záujmu o ich nerastné suroviny a snahou nestratiť vlastnú identitu v čase, keď sa Biely dom aj Peking pozerajú na ich ľadové pláne s neskrývaným apetítom.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.