Zápas o ľadový trón: Prečo chce Biely dom získať najväčší ostrov sveta a čo na to hovoria Inuiti?
Grónsko, v domorodom jazyku Kalaallit Nunaat, teda „Krajina ľudí“, už dávno nie je len zamrznutou perifériou mapy, ktorú väčšina z nás vníma ako bielu plochu kdesi medzi Európou a Amerikou. V posledných rokoch sa tento obrovský ostrov, trikrát väčší ako Francúzsko, stal epicentrom novej studenej vojny, kde sa geopolitika stretáva s roztápajúcim sa ľadom.
Zápas o ľadový trón Grónska: Prečo chce Biely dom získať najväčší ostrov sveta a čo na to hovoria Inuiti?
Keď pred časom Washington opäť otvoril otázku odkúpenia Grónska alebo aspoň radikálneho rozšírenia svojej vojenskej prítomnosti, svet sa pousmial. Pre Dánsko a miestnu vládu v Nuuku to však nebol vtip, ale signál, že Arktída sa stáva najcennejšou nehnuteľnosťou 21. storočia.
Keď pred časom Washington opäť otvoril otázku odkúpenia Grónska alebo aspoň radikálneho rozšírenia svojej vojenskej prítomnosti, svet sa pousmial. Pre Dánsko a miestnu vládu v Nuuku to však nebol vtip, ale signál, že Arktída sa stáva najcennejšou nehnuteľnosťou 21. storočia.
USA momentálne intenzívne rokujú s Kodaňou o prístupe k ďalším strategickým základniam, čím nadväzujú na históriu siahajúcu do roku 1946, keď Harry Truman ponúkol Dánsku za ostrov sto miliónov dolárov v zlate.
Dnešná motivácia je však komplexnejšia – pod grónskym ľadom sa totiž nenachádza len nerastné bohatstvo v podobe vzácnych zemín potrebných pre hi-tech priemysel, ale aj strategický kľúč k novým námorným trasám, ktoré sa v dôsledku klimatických zmien otvárajú.
Historická pamäť Grónska je pritom fascinujúcou mozaikou migračných vĺn. Kým Erik Ryšavý sem v roku 982 priniesol prvých nórskych osadníkov a dal ostrovu marketingovo lákavé meno „Zelená krajina“, aby prilákal ďalších kolonistov, skutočnými pánmi územia zostali Inuiti. Tí prežili tisícročia v podmienkach, ktoré by pre moderného Stredoeurópana znamenali rozsudok smrti.
Dnešné Grónsko je autonómnym územím Dánskeho kráľovstva, no s každým ďalším rokom rastie v Nuuku túžba po úplnej nezávislosti. Tá je však nateraz pripútaná k dánskej ročnej dotácii vo výške približne pol miliardy eur, čo predstavuje takmer polovicu verejného rozpočtu ostrova.
Je to paradox slobody – Grónčania chcú vládnuť sami sebe, no ich ekonomika zatiaľ stojí na rybolove, ktorý tvorí 90 % exportu, a na nádeji, že cestovný ruch a baníctvo raz vyplnia finančnú priepasť po odpojení sa od Kodane.
Rebríček: Kam sa turisti najmenej vracajú? Vietnam, Rusko či Nórsko stačia raz
Turizmus v Grónsku je stále v štádiu surového diamantu. Ročne sem zavíta približne 100 000 návštevníkov, čo je v porovnaní s miliónmi na susednom Islande zanedbateľné číslo, no pre ostrov s 56 000 obyvateľmi ide o zásadnú masu.
Cestovateľ, ktorý sem meria cestu, nehľadá rezorty, ale pokoru pred prírodou. Hlavným lákadlom je Ilulissat Icefjord, zapísaný v zozname UNESCO, kde obrovské ľadové kryhy, odtrhnuté z ľadovca Sermeq Kujalleq, ticho plávajú v hlbokých vodách disko zálivu. Je to vizuálna symfónia zániku a vzniku zároveň.
Nuuk, najmenšie hlavné mesto sveta, zasa ponúka fascinujúci pohľad na modernizáciu Arktídy – gurmánske reštaurácie podávajúce pižmoňa či tulenie mäso tu susedia s kaviarnami škandinávskeho strihu a modernými múzeami, ktoré strážia 500-ročné múmie z Qilakitsoqu.
TOP 5: Dážď. Najupršanejšie mestá Európy a sveta. To je teda počasie!
Postoj domácich k budúcnosti je zmesou pragmatizmu a hrdosti. Grónčania si uvedomujú, že ich domov sa mení pred očami. Priemerná teplota tu stúpa dvakrát rýchlejšie než vo zvyšku sveta a kým vedci varujú pred katastrofálnym stúpaním hladiny morí, miestni farmári na juhu ostrova začínajú experimentovať s pestovaním zemiakov a brokolice, čo bolo ešte pred generáciou nemysliteľné.
Geopolitický tlak USA vnímajú mnohí ako príležitosť na investície do infraštruktúry – nové letiská v Nuuku a Ilulissate, schopné prijímať veľké medzinárodné lety, sú kľúčom k budúcej prosperite. Zároveň však v spoločnosti rezonuje obava, aby sa z Grónska nestala len figúrka na šachovnici veľmocí.
Budúcnosť krajiny ľudí tak visí na krehkej rovnováhe medzi ochranou krehkého ekosystému, využitím globálneho záujmu o ich nerastné suroviny a snahou nestratiť vlastnú identitu v čase, keď sa Biely dom aj Peking pozerajú na ich ľadové pláne s neskrývaným apetítom.
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.