Hustota obyvateľstva: 75 000 ľudí na 1 km2. Vitajte na ostrove, kde susedovi vidíte do taniera a nikto nemá kľúče od domu

Santa Cruz del Islote, nenápadná bodka v súostroví San Bernardo pri pobreží Kolumbie, je často označovaný ako najhustejšie obývaný ostrov sveta. S hustotou obyvateľstva približne 75 000 ľudí na štvorcový kilometer je najnatlačenejším ostrovom planéty. Pre porovnanie, je to takmer štvornásobok hustoty Manhattanu, no bez mrakodrapov.

Bez komárov, ale aj bez cintorína

Legenda hovorí, že za vznik tohto bizarného miesta môžu komáre. Pred viac ako 150 rokmi skupina rybárov z neďalekého mesta Barú hľadala miesto na prenocovanie. Keď pristáli na tomto umelo vytvorenom ostrovčeku (postavenom na koraloch, sutine a mušliach), s úžasom zistili, že ich v noci nič neštípe. Prvý rybár sa tu rozhodol usadiť natrvalo a postupne ho nasledovali ďalšie rodiny.

Dnes ostrov doslova praská vo švíkoch. Na ploche veľkej približne ako dve futbalové ihriská stojí približne 100 domov. Priestor je tu taký vzácny, že na ostrove nenájdete žiadnu zeleň, žiadne autá a dokonca ani cintorín. Keď niekto z miestnych zomrie, jeho posledná cesta vedie člnom na susedný ostrov, kde majú vyhradené miesto na pochovávanie.

Jediné „námestie“ na Santa Cruz je veľké asi ako polovica tenisového kurtu. Ak si chcú miestne deti zahrať futbal, musia nasadnúť do kanoe a odveslovať na vedľajšiu pevninu.

Život na hrane: Voda raz za čas

Život na najhustejšie obývanom ostrove sveta však nie je žiadna luxusná dovolenka. Je to každodenný boj s logistikou.

Pitnú vodu sem dováža kolumbijské námorníctvo cisternovou loďou, no dodávky sú veľmi nepravidelné, stáva sa to v priemere len raz za tri týždne. Miestni sú majstrami v zachytávaní dažďovej vody, ktorú skladujú v každej voľnej nádobe.

Elektrina je tu luxusom – zabezpečujú ju solárne panely darované vládou a jeden naftový generátor, ktorý však nebeží nonstop. Domáci sa však snažia, aby si ušetrili nejakú elektrinu aj na večerné sledovanie svojich obľúbených telenoviel.

Napriek chýbajúcej nemocnici, polícii či kanalizácii by však väčšina z približne 900 obyvateľov nemenila. Na ostrove panuje mimoriadna bezpečnosť. Nikto si nezamyká dvere, pretože tu nie je prakticky žiadna kriminalita a všetci sa navzájom poznajú. „Sme šťastní, lebo sme spolu. Nemáme stres z veľkomesta, máme len jeden druhého a more,“ hovoria domáci návštevníkom.

Turistický magnet uprostred ničoho

Hoci na ostrove nie je žiadna pláž, stal sa vyhľadávaným cieľom pre cestovateľov, ktorí hľadajú niečo iné než rezort s all-inclusive službami. Väčšina turistov prichádza na krátky jednodňový výlet loďou z mesta Santiago de Tolú, čo trvá asi 45 minút.

Za drobný poplatok vás miestne deti prevedú úzkymi uličkami, ktoré sú také tesné, že sa v nich dvaja dospelí ľudia ledva obídu.

Pre tých najodvážnejších existuje možnosť prenocovania v malom hosteli. Je to zážitok, ktorý vám zmení perspektívu – zaspávať v dome, ktorý stojí priamo nad šumiacim Karibikom, v obklopení stoviek ľudí, ktorí zdieľajú jeden spoločný osud na kúsku skaly.

Santa Cruz del Islote je živým dôkazom toho, že na pocit domova a bezpečia človek nepotrebuje hektáre pôdy, ale komunitu, ktorá drží spolu, keď sa zdvihne hladina mora.