Simulujú krokodíly topiaceho sa človeka? Domorodci tvrdia, že divé šelmy útočia na ľudskú empatiu
Internetom kolujú bizarné videá z indonézskeho Bornea, ktoré zachytávajú morských krokodílov plávajúcich na hladine so vztýčenými končatinami. Miestni obyvatelia okamžite prišli s mrazivou teóriou: dravce vraj napodobňujú topiaceho sa človeka, aby zneužili súcit okoloidúcich a nalákali ich priamo do svojich čeľustí. Je však tento prešibaný lovecký trik skutočnosťou, alebo ide len o ďalšiu internetovú senzáciu?
Video
Hasiči skrotili krokodíla, potom až oheň
ILUSTRAČNÉ VIDEO. Hasiči v obci Klopiňa neďaleko Šumperka museli najskôr upratať takmer trojmetrového krokodíla nílskeho, aby dohasili požiar záhradného domčeka. K požiaru domčeka hasičov privolali minulý týždeň v piatok. Netušili, že v zimnom období v stavbe približne 5x4 metre žije krokodíl menom Dandouš. Miestna rodina ho má už dvadsať rokov.
Predstava, že by predátor, krokodíl morský (Crocodylus porosus), najväčší žijúci plaz sveta, dokázal simulovať ľudské nešťastie, fascinuje laikov aj milovníkov záhad. Videá, na ktorých obrovský plaz (Crocodylus porosus) máva nohami nad hladinou, sa stali virálnymi.
Kým sa niektorí na bizarnom pohybe zabávajú, iní v ňom vidia dôkaz takmer nadprirodzenej inteligencie. Odborníci na biológiu a správanie plazov však krotia vášne a ponúkajú oveľa prozaickejšie, hoci stále fascinujúce vysvetlenie.
Čo hovoria experti
Podľa Brandona Sideleaua, odborníka na konflikty medzi krokodílmi a ľuďmi z Univerzity Charlesa Darwina, nejde o žiadnu novú stratégiu. „Videl som to už viackrát – krokodíly sa pri konzumácii potravy často otáčajú vo vode a ich končatiny sa môžu dostať nad hladinu,“ uviedol.
Pravda je taká, že krokodíl s veľkou pravdepodobnosťou v tej chvíli drží korisť v čeľustiach a snaží sa ju pod vodou roztrhať alebo spracovať, čo vyvoláva nekontrolované pohyby nôh vo vzduchu.
Skeptický voči teórii o „imitácii človeka“ je aj Gregory Erickson, profesor biológie z Floridskej štátnej univerzity. Tvrdí, že takéto správanie by bolo v ríši plazov bezprecedentné. „Krokodíly sú dokonalí predátori, ktorí nepotrebujú vymýšľať takéto extrémne taktiky,“ vysvetľuje. Ich sila nespočíva v psychologickej manipulácii, ale v dokonalej trpezlivosti, bleskovom výpade a drvivej sile stisku čeľustí.
Krutá štatistika: Keď sa nepozornosť mení na tragédiu
Hoci sú príbehy o lákaní na „topiaceho sa človeka“ mýtom, nebezpečenstvo, ktoré tieto zvieratá predstavujú, je absolútne reálne. Morské krokodíly môžu dorásť do dĺžky viac než šesť metrov a Indonézia patrí medzi krajiny s najvyšším počtom útokov na svete. Podľa údajov BBC si tieto plazy za poslednú dekádu v krajine vyžiadali viac než 450 životov, pričom nahlásených bolo vyše 1 000 incidentov.
Príčinou útokov však nie je prešibanosť krokodílov, ale fakt, že mnohí ľudia žijú v bezprostrednej blízkosti riečnych systémov. Väčšina tragických stretov je spôsobená nepozornosťou alebo neúmyselným zásahom do teritória týchto zvierat.
Video
TOP 8: Najnebezpečnejšie mestá Slovenska a sveta
Ponaučenie z divočiny
Nenaletieť virálnym videám na internete je dnes dôležité, no v prípade krokodílov platí jedno zásadné pravidlo: aj keď vás nechcú vedome klamať, netreba ich podceňovať. Krokodíly síce nie sú zámerní manipulátori, ktorí by študovali ľudskú empatiu, ale sú to evolúciou vybrúsení lovci.
Ich taktika je jednoduchá, overená miliónmi rokov – sú rýchli, nenápadní a čakajú na jedinú chybu obete. Príbehy o „mávajúcich labách“ tak zostávajú zaujímavou pikoškou pre turistov, no pre miestnych sú pripomienkou, že v blízkosti vody sa oplatí zachovať si chladnú hlavu a bezpečný odstup.
Video
Zaskočili vás divné lietajúce tvory alebo väčšie pavúky? Už je to tu - môžu nám ublížiť?
Koľko nových druhov za posledné roky u nás identifikovali a z akých krajín? Ktorý z nových druhov hmyzu je najhorší pre biodiverzitu a človeka? V čom sú nebezpečné ázijské sršne a ako ich vedia zoológovia vystopovať? Prečo nové druhy migrujú do našej krajiny? A objavia sa aj predátori pre tieto druhy? Prečo lietajú osy do piva a malinoviek a ako spolužiť s mravcami? Dokážeme v nových druhoch nájsť aj nejaké pozitíva, alebo sa len máme báť nových jedov a chorôb? Môžu klimatické zmeny ešte viac urýchliť príchod ďalších druhov hmyzu do našich regiónov? Odpovedá zoológ Adrián Purkart z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Zdroj:
TV Pravda
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.