Chorvátsko je po 30 rokoch konečne oficiálne bez mín. Ktoré oblasti boli najviac zamorené?

Minulý týždeň však chorvátska vláda oficiálne oznámila historický míľnik: Chorvátsko splnilo svoje záväzky voči Ottawskej konvencii a stalo sa krajinou bez mín.

Krvavé dedičstvo: Ako sa začal príbeh mín

História tohto nebezpečenstva siaha do začiatku 90. rokov, konkrétne do obdobia Vlasteneckej vojny (1991 – 1995). Počas rozpadu Juhoslávie sa na území Chorvátska viedli tvrdé boje medzi chorvátskymi silami a jednotkami krajinskej srbskej armády podporovanej Juhoslovanskou ľudovou armádou.

Míny sa vtedy nepoužívali len na frontových líniách, ale strategicky sa rozmiestňovali v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a v okolí dôležitej infraštruktúry. Po podpísaní Daytonskej mierovej dohody zostalo v chorvátskej pôde rozosiatych odhadom viac ako milión výbušných zariadení. Kontaminovaných bolo až 14 z 21 chorvátskych žúp, čo predstavovalo obrovskú plochu vyše 13 000 kilometrov štvorcových.

Kde všade číhala smrť a ako brzdila rozvoj?

Najviac zasiahnutými oblasťami boli vnútrozemské regióny ako Lika, Banovina, Slavónia a dalmátske vnútrozemie. Míny neboli len bezpečnostným rizikom, ale aj ekonomickou brzdou. Tisíce hektárov úrodnej pôdy ležali ladom, pretože farmári sa báli vyjsť na polia. Lesníci nemohli ťažiť drevo a výstavba ciest či energetických sietí sa predražovala kvôli nutnosti predbežného prieskumu.

Z hľadiska cestovného ruchu míny vytvárali neviditeľnú bariéru. Hoci pobrežie a ostrovy boli bezpečné, národné parky vo vnútrozemí, vrátane okolia slávnych Plitvických jazier či pohoria Velebit, mali svoje „zakázané zóny“. Turisti boli opakovane varovaní, aby neschádzali z vyznačených chodníkov. Strach z neznámeho odrádzal od rozvoja vidieckeho turizmu a cykloturistiky v pohraničných oblastiach s Bosnou a Hercegovinou.

Tri desaťročia mravčej práce: Cesta k čistému Chorvátsku

Podľa správy štátneho tajomníka ministerstva vnútra Tomislava Bilandžića, ktorú cituje portál Croatia Week, bolo počas deminačných prác zneškodnených takmer 107 000 mín a približne 470 000 kusov nevybuchnutej munície.

Ako sa im to podarilo? Chorvátsko vytvorilo jeden z najefektívnejších systémov na svete

Chorváti založili Chorvátske deminačné centrum (HCR), ktoré sa školilo u špičkových odborníkov a využívalo špeciálne cvičené psy aj diaľkovo ovládané stroje. Okrem štátneho rozpočtu Chorvátsko majstrovsky využilo fondy EÚ. Programy ako „Natura 2026“ pomohli vyčistiť chránené lesné oblasti. Každý štvorcový meter podozrivého územia bol zmapovaný a následne fyzicky prekontrolovaný.

Tento úspech má však aj svoju smutnú cenu. Pri čistení krajiny zahynulo počas troch desaťročí viac ako 60 pyrotechnikov, ktorým krajina vďačí za svoju dnešnú bezpečnosť.

Nová kapitola pre cestovateľov

Dnes je Chorvátsko globálnym príkladom toho, ako sa post-konfliktná krajina dokáže vysporiadať s následkami vojny. Pre turistov to znamená nové možnosti. Regióny ako Kopački rit na východe krajiny alebo divoké hory v okolí Kninu sa teraz môžu naplno otvoriť ekoturizmu.

Hoci fyzické odmínovanie sa skončilo, krajina nepoľavuje v osvete a svoje skúsenosti dnes odovzdáva ďalej, napríklad pri pomoci s odmínovaním Ukrajiny. Pre Slovákov, ktorí Chorvátsko považujú za svoj „druhý domov“, je to správa o krajine, ktorá je nielen krásna, ale po tridsiatich rokoch konečne aj úplne bezpečná od hôr až po pobrežie.