Torpéda, šikmá veža a vlastné peniaze. Toto obdivuhdné chorvátske mesto bolo ešte pred 100 rokmi samostatným štátom
V spleti európskych dejín nájdeme miesta, ktoré akoby popierali logiku geopolitiky. Na pobreží Jadranu leží mesto, ktoré dnes poznáme ako chorvátsku Rijeku, no pred stodva rokmi bolo všetko inak. Tento pulzujúci prístav, známy svojím slobodným duchom a otvorenosťou, si v roku 1924 pripomínal koniec jednej z najkurióznejších kapitol moderných dejín – obdobie, keď bol plne uznaným, nezávislým štátom s vlastnou menou a diplomatickým zastúpením.
Rijeka
Štát na pár kilometroch štvorcových
Po rozpade Rakúsko-Uhorska a turbulenciách prvej svetovej vojny vznikol v roku 1920 útvar s názvom Slobodný štát Rijeka (taliansky Stato Libero di Fiume). Na ploche len niekoľkých desiatok kilometrov štvorcových sa zrodil politický experiment, ktorý fungoval ako krehký most medzi vtedajším Talianskom a Kráľovstvom Srbov, Chorvátov a Slovincov.
Rijeka mala vlastné politické inštitúcie, štátne symboly a dokonca aj vlastné platidlá. Hoci tento unikátny status trval len do roku 1924, keď bolo mesto anektované Talianskom, v identite miestnych obyvateľov zanechal nezmazateľnú stopu hrdosti a autonómie, píše TCN.
Rijeka však nebola len politickým unikátom; bola inžinierskym a spoločenským laboratóriom. Ako uvádza portál Putni kofer, práve tu sa zrodila jedna z najrevolučnejších zbraní námornej histórie. V továrni Stabilimento Tecnico Fiumano vyvinuli v roku 1866 pod vedením britského inžiniera Roberta Whiteheada prvé moderné samohybné torpédo. Tento vynález, založený na nápadoch chorvátskeho dôstojníka Ivana Blaža Lupisa, navždy zmenil stratégiu námorného boja na celom svete.
Video
Top 10 najobľúbenejších miest v Chorvátsku
Mesto prvenstiev a „šikmých“ tajomstiev
Historické prvenstvá Rijeky sa tým nekončia. Na začiatku 20. storočia to bolo práve toto mesto, kde sa po cestách preháňalo prvé auto v Chorvátsku a kde otvorili brány vôbec prvého kina v krajine. Ako dôležitá brána do strednej Európy prijímala Rijeka cestovateľov z celého sveta, čo viedlo k fascinujúcemu kultúrnemu mixu, ktorý pretrval dodnes.
Ak by ste sa prechádzali jej ulicami, možno by ste si nevšimli detail, ktorý ju spája s talianskou Pisou. Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa pýši zvonicou, ktorej miestni nepovedia inak ako Šikmá veža. Merania z roku 1920 potvrdili náklon približne 40 centimetrov. Na rozdiel od svojej slávnejšej sestry v Taliansku však táto veža svoj náklon skrýva v úzkych uličkách. Za jej nestabilitu môže podzemný potok Lešnjak, ktorý desaťročia podmýval základy, no odborníci ubezpečujú, že veža je dnes bezpečným svedkom bohatej minulosti.
Prístav rozmanitosti
Svoju tvár „iného“ mesta potvrdila Rijeka aj v roku 2020, kedy sa stala Európskym hlavným mestom kultúry. Pod mottom Prístav rozmanitosti ukázala svetu svoju migračnú históriu, priemyselné dedičstvo a silnú rockovú scénu. Napriek globálnej pandémii, ktorá projekt zasiahla, Rijeka dokázala, že umenie a kreativita dokážu spájať ľudí aj v čase, keď je svet „zatvorený“.
Dnes je Rijeka mestom, kde sa história nezávislého štátu mieša s moderným umením a technickými pamiatkami. Je živým dôkazom toho, že aj relatívne malé mesto môže mať globálny vplyv – či už prostredníctvom torpéd, nezávislosti alebo odvahy byť iným.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.