Najnovšie

Miesto, kde sa rozprestierala rajská záhrada a zrodila sa civilizácia, teraz umiera. Po posvätnom pití vody z rieky hospitalizovali 120 000 ľudí

Rieka Tigris, jedna z dvoch tepien, ktoré kedysi napájali legendárny „úrodný polmesiac“ Mezopotámie, dnes čelí existenčnej hrozbe. Miesto, kde sa zrodilo poľnohospodárstvo, prvé písmo a koleso, zápasí s kombináciou znečistenia, klimatickej krízy a politických sporov o vodu. Pre milióny Iračanov to nie je len ekologický problém, ale hlboká spoločenská a duchovná kríza.

27.12.2025 06:00
odoberať
Google News
zdieľať
Video

Irán očami cyklocestovateľa (1. diel)

Pre komunitu Mandejcov, jednej z najstarších gnostických náboženských skupín na svete, je voda synonymom vzduchu. Šejk Nidham Kreidi al-Sabahi, náboženský vodca z mesta Amarah, vysvetľuje, že každý kľúčový moment ich života – od krstu až po posledný výdych – si vyžaduje rituálnu očistu v tečúcej riečnej vode, píše Guardian. Pre Mandejcov je rieka posvätným prvkom stvorenia; veria, že voda existovala ešte pred prvým človekom, Adamom.

Z pôvodných desaťtisícov členov zostalo v Iraku menej ako 10 000; mnohí utiekli pred vysychajúcimi korytami a nestabilitou. Hoci náboženské pravidlá vyžadujú pitie priamo z rieky, Tigris je dnes taký znečistený, že v roku 2018 muselo byť v meste Basra hospitalizovaných 118 000 ľudí po vypití kontaminovanej vody.

Video

Najstaršie pútnické miesto, aké na Slovensku máme. Takto vyzerá miesto, ktoré je aj dnes lákadlom pre množstvo ľudí

Zdroj: mReportérka: Janka Chovanová

Od kolísky ľudstva k ekologickej pasci

Tigris dnes napája približne 18 miliónov ľudí, no jeho prietok drasticky klesá. Za posledných 30 rokov sa tok vody dosahujúci Bagdad znížil o 33 %, predovšetkým kvôli výstavbe veľkých priehrad v Turecku a Iráne.

Od roku 1991, kedy boli čističky odpadových vôd cieľom počas operácie Púštna búrka, sa iracký vodovodný systém nikdy plne nezotavil. Do rieky prúdia splašky z miest (len 30 % domácností v mestách je pripojených na kanalizáciu), priemyselný odpad z ropného sektora a chemické hnojivá. Navyše Irak zažíva najhoršie sucho za posledné storočie a zaznamenal 30 %-ný pokles zrážok. Očakáva sa, že do roku 2035 dopyt po čerstvej vode prekročí ponuku.

Video

Dháka: Mesto rikší, chaosu a ohromujúcich čísel

Zdroj: Pixabay Pexels

Politika „ropu za vodu“

V decembri 2025 sa iracká vláda pokúsila o záchranné lano prostredníctvom dohody s Tureckom. Mechanizmus, často označovaný ako dohoda „ropa za vodu“, predpokladá, že turecké firmy zmodernizujú iracký závlahový systém (ktorý spotrebuje 85 % povrchovej vody) výmenou za investície z ropných fondov.

Odborníci sú však skeptickí. Mnohí považujú dohodu za vágny prísľub bez jasných detailov, ktorý bol podpísaný tesne pred voľbami. Bez skutočnej zmeny v správe vôd a medzinárodného tlaku na horné toky riek hrozí, že prastaré komunity na brehoch Tigrisu definitívne zaniknú spolu so svojou riekou.

Témy: Irak rieka
debata
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najnovšie správy