Viac ako 10 000 mešít prekresľuje mapu Európy: Kde ich stojí najviac a v ktorej západoeurópskej krajine vyrástla už v roku 1889?

Najväčšie európske ekonomiky sú domovom najväčšieho počtu mešít, čo odráža dlhú históriu migrácie.

Francúzsko, s najväčšou moslimskou populáciou v západnej Európe, vedie v absolútnych číslach. Odhaduje sa, že má viac ako 2 500 až 2 800 mešít a modlitební.

Prvé skromné miesta na modlitbu tu vznikali už v 60. rokoch 20. storočia, no kým v roku 2000 bolo mešít len niečo málo cez tisíc, tempo ich rastu sa zdvojnásobilo v reakcii na stúpajúci počet veriacich.

Tento rast je charakteristický prechodom od anonymných priestorov (napr. prenajaté garáže či sklady) k architektonicky významným, účelovým stavbám.

Podobný príbeh píše Nemecko, ktoré má viac ako 2 000 až 2 600 mešít.

Prvé mešity v Nemecku (napr. v Berlíne a Wuppertale) boli postavené už pred prvou svetovou vojnou, primárne pre moslimských zajatcov, no moderný rast začal s príchodom Gastarbeiterov (pracovných imigrantov) v 60. rokoch.

Kým Nemecko zažilo rýchly nárast, Spojené kráľovstvo so svojou dlhou koloniálnou históriou má len o málo menej – okolo 2 000 mešít, pričom prvá oficiálna mešita v Londýne vznikla už v roku 1889.

Kontrastné príbehy

Krajiny s historickou prítomnosťou Osmanskej ríše, ako napríklad Bosna a Hercegovina či Albánsko, prirodzene vykazujú vysoké počty mešít na počet obyvateľov, kde je islam dominantné náboženstvo a chrámy stoja už celé stáročia.

Fascinujúce je porovnanie dvoch polostrovov: Španielsko, ktoré zažilo mohutnú moslimskú prítomnosť v stredoveku, dnes eviduje okolo 1 500 až 1 800 mešít a modlitební, pričom väčšina z nich vznikla až po masívnej vlne imigrácie po roku 1990.

Na druhej strane, Taliansko, ktoré nemalo takú silnú historickú moslimskú prítomnosť, zaznamenáva podobný počet mešít (okolo 1 000 až 1 500), pričom prvá veľká mešita v Ríme (jedna z najväčších v Európe) bola otvorená až v roku 1995.

Slovensko: Svetový unikát s nulou

Na Slovensku je situácia diametrálne odlišná a v rámci Európskej únie priam unikátna. Napriek tomu, že tu žijú tisíce moslimov (rôzne odhady hovoria o 5 000 až 10 000 veriacich), Slovensko je pravdepodobne jedinou členskou krajinou EÚ, ktorá nemá ani jednu oficiálnu, právne uznanú a účelovo postavenú mešitu (džámiu) s minaretom, prípadne veľké islamské centrum.

Moslimská komunita sa modlí v prenajatých priestoroch (modlitebniach) v mestách ako Bratislava či Košice, ktoré sú často skryté v polyfunkčných budovách a nemajú žiadne architektonické prvky typické pre mešitu.

Pokusy o výstavbu oficiálneho islamského centra narazili v minulosti na odpor a legislatívne prekážky.

Slovensko teda nestojí len v kontraste k západnej Európe, kde sú tisíce mešít, ale aj k susednému Rakúsku, kde je mešít okolo 200, alebo k Českej republike, ktorá má mešity v Brne a Prahe, hoci ich počet je nízky.

Záver je jasný: zatiaľ čo v Nemecku pribúdajú desiatky mešít ročne, a napríklad vo Francúzsku sa debaty sústreďujú na financovanie a architektúru nových islamských centier, Slovensko si udržuje status extrémnej výnimky.

Táto nulová štatistika v oblasti islamskej architektúry stavia Slovensko do pozície kuriozity na mape náboženského rozvoja moderného európskeho kontinentu.