Životy (a večere) tých druhých... Najväčšie kultúrne rozdiely medzi Európanmi vidieť pri stoloch

Kým jeden národ už o šiestej pozerá televíziu s plným bruchom, druhý si len tak ležérne utiera sliny pri pohľade na menu.

Pripravte sa na vtipno-pravdivý pohľad na európske večerné gastro zvyky.

Súboj časových pásiem

Pre Európanov existujú v podstate dva hlavné časové tábory večere, ktoré sú od seba vzdialené asi ako Oslo a Madrid.

Na jednej strane máme ranostajov, ktorých nájdeme najmä v Severnej a Strednej Európe – to sú Slováci, Česi, Poliaci, Nemci, Briti a Škandinávci.

Pre nich je „večera“ záležitosťou medzi 17:30 a 19:30.

Večera je tu často praktická, niekedy ľahšia a má slúžiť hlavne na to, aby človek neumrel od hladu do rána.

Ak ste v týchto končinách a o deviatej večer hľadáte otvorenú kuchyňu, pravdepodobne nájdete len kebab alebo suši.

Nočné hody

Úplným opakom sú nočné sovy na Juhu – Španieli, Portugalci, Taliani a Gréci.

Pre nich sa lacena (večera) začína od 20:30 a často trvá do polnoci.

Áno, polnoci. Večera je v týchto kultúrach spoločenský akt, rituál a často najväčšie jedlo dňa.

Pre nich je jesť o šiestej ako ísť na obed o deviatej ráno.

V Španielsku je večera tak neskoro, že turisti často večerajú dvakrát: raz o siedmej, lebo sú hladní, a potom s domácimi o desiatej, lebo je to spoločensky nutné.

Ak si o 21:00 sadnete k stolu v talianskej reštaurácii, dostanete možno prekvapené úsmevy, že ste prišli tak skoro.

Chlieb ako umenie, olivový olej ako náboženstvo

To, čo si pod pojmom „večera“ predstavíme, sa líši rovnako dramaticky ako čas.

Pre Strednú Európu – Slovákov či Čechov – je večera flexibilná a praktická: často polievka (v zime držaná v chlade na balkóne ešte z nedele), ohriate zvyšky z obeda alebo len jednoduchý chlieb s niečím.

Krupicová kaša? Skvelé. Chlebík so syrom a cibuľou? Tiež skvelé. Hlavne, že to nasýti.

Nemecký Abendbrot je kráľom studenej večere; je to chlieb, syry, údeniny a zavárané uhorky. Ak na stole nie je pečivo, nie je to nemecká večera, je to len nejaký podradný snack.

Naopak, pre Talianov je večera gurmánsky tanec. Ak nedáte dvakrát do seba sacharidy (pasta, pizza, rizoto) a potom dezert, domáci sa obávajú, že ste chorí.

Zjesť len šalát? To je podozrivé.

Španieli začínajú večernú smršť tapas – malými, rôznorodými porciami. Ak na stôl neprídu aspoň štyri rôzne veci, neberú to ako večeru, ale ako predjedlo k predjedlu.

Vo Francúzsku je večera viacchodový gurmánsky obrad, kde sa ochutnávajú syry a rieši buket vína.

A nakoniec Gréci. Ich hlavná surovina? Olivový olej. Ak po večeri, ktorá zahŕňa moussaku, souvlaki alebo veľa šalátov, neplávate v olivovom oleji, niečo robíte zle.

Kultúrny šok: Hladný Slovák a šokovaný Španiel

Predstavte si situáciu: Slovák, zvyknutý večerať o 18:00, ide na návštevu do Španielska. O 19:00 sa už nervózne obzerá po chladničke, zatiaľ čo jeho španielski hostitelia si len tak vychutnávajú merienda (neskorý olovrant/snack) a hovoria o tom, aké bude príjemné jesť hlavnú večeru o 22:30. Slovák medzitým tajne zje balíček krekrov, aby prežil.

Alebo naopak: Španiel ide do Nemecka. O 18:30 je stôl plný chleba a syrov. Španiel si myslí: „Aká milá pozornosť, predjedlo! Kedy príde skutočné jedlo?“ O 19:30 hostiteľ zahlási: „Dobre, to by bolo všetko, Gute Nacht!“ Španiel nechápe, kde sa stala chyba.

Faktom zostáva: Európa je v jedle rozpoltená. Len nie v ten istý čas a nie v tom istom množstve sacharidov. Láska k dobrému jedlu a plným žalúdkom je však niečo, čo nás spája.