Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Svet pod nadvládou úzkosti: Ktoré národy sú na tom najhoršie? A prečo práve Portugalsko?
Zatiaľ čo sa svet sústreďuje na ekonomické rebríčky a technologické pokroky, jeden tichý indikátor odhaľuje skutočnú daň, ktorú platíme za moderný život: duševné zdravie. Nové dáta ukazujú, že úzkostné poruchy nie sú len individuálny problém, ale globálna epidémia. A na čele tohto nelichotivého rebríčka stoja prekvapivé krajiny.
Najhoršie mestá: Kde je bývanie viac utrpením ako životom?
Podľa zverejnených štatistík, ktoré merajú percento populácie diagnostikovanej s úzkostnou poruchou, je najviac postihnutou krajinou na svete Portugalsko s alarmujúcimi 9,7 %.
Tesne za ním nasleduje juhoamerický gigant Brazília s 9,0 %.
Prekvapivá dominancia juhu
V prvej desiatke krajín s najvyšším výskytom úzkosti sa prekvapivo objavujú štáty, ktoré by si človek automaticky nespájal s chronickým stresom, zatiaľ čo iné sú geograficky a kultúrne rozmanité:
- Portugalsko (1. miesto): 9,7 %
- Brazília (2. miesto): 9,0 %
- Paraguaj (3. miesto): 8,4 %
- Libanon (4. miesto): 8,3 %
- Irán (5. miesto): 8,2 %
Až v druhej polovici rebríčka nájdeme západoeurópske krajiny ako Holandsko (7,9 %), Írsko (7,9 %), Francúzsko (7,7 %), Švajčiarsko (7,6 %) a Nemecko (7,6 %).
Najbezpečnejšie a najmenej bezpečné cesty v EÚ: Najhoršie sú dovolenkové raje Slovákov. Ale kde je v rebríčku naša krajina?
Čo sa deje v Brazílii a Portugalsku?
Vysoké percento úzkostných porúch v krajinách ako Brazília a Portugalsko môže súvisieť s kombináciou viacerých faktorov.
Kým v Európe je úzkosť najčastejšou duševnou poruchou, celosvetovo sa odhaduje, že úzkostnou poruchou trpí približne 4,4 percenta svetovej populácie.
Súčasné dáta tiež potvrdzujú, že duševné zdravie globálnej populácie sa zhoršuje, pričom až štvrtina je potenciálne zasiahnutá závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu.
V Latinskej Amerike a v Brazílii, kde je úzkosť dlhodobo najrozšírenejšou duševnou chorobou, môžu k tomuto stavu prispievať:
- Sociálno-ekonomická neistota: Hoci má Brazília silnú ekonomiku, vysoká miera nerovnosti, chudoba a korupcia vytvárajú prostredie plné neistoty a stresu.
- Kultúrne stigma: Napriek častému výskytu duševných problémov môže v mnohých kultúrach stále pretrvávať stigma, čo vedie k tomu, že ľudia vyhľadajú pomoc až v pokročilom štádiu ochorenia.
Portugalsko zas po rokoch hospodárskych kríz a s tým súvisiacou vysokou nezamestnanosťou, najmä medzi mladými, čelí pretrvávajúcemu pocitu nestability.
Historické a kultúrne faktory, ako je napríklad melancholický postoj v kultúre, by taktiež mohli hrať svoju rolu.
Temná kapitola európskej histórie: Ľudské ZOO boli symbolom zvrhlej nadradenosti
Globálny trend: Úzkosť a neistota
Prieskumy duševného zdravia v posledných rokoch potvrdzujú, že úzkostné poruchy a depresia sú dva najbežnejšie problémy duševného zdravia na celom svete.
Vojny, klimatická kríza a politická situácia ničia psychiku ľudí. Napríklad, až 87 % Slovákov a Čechov pociťuje rastúcu úzkosť z budúcnosti.
Duševné zdravie je pritom systematicky nedostatočne zastúpené vo verejných rozpočtoch a systéme zdravotnej starostlivosti, čo situáciu zhoršuje.
Tieto štatistiky slúžia ako naliehavé varovanie: kým sa svet nezameria na plnú dostupnosť starostlivosti o duševné zdravie a na riešenie koreňových príčin neistoty, úzkosť zostane tichou, no deštruktívnou globálnou epidémiou.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.