Viera v ústave: Toto sú krajiny so štátnym náboženstvom (nie len islamom)

To znamená, že dané náboženstvo je oficiálne uznané a často finančne podporované vládou, a môže mať vplyv na právny, politický a sociálny systém krajiny.

Týchto štátov je na svete viac ako štyri desiatky.

Kresťanstvo ako štátne náboženstvo

Hoci kresťanstvo dominuje v mnohých demokratických krajinách, len časť z nich mu priznáva oficiálny štatút.

V praxi to často znamená, že hlava štátu musí patriť k danej cirkvi alebo že Cirkev požíva špeciálne privilégiá.

Rímskokatolícke kresťanstvo má status štátneho náboženstva napríklad vo Vatikáne (teokratická monarchia), Kostarike, Malte, Lichtenštajnsku a Monaku.

Protestantské cirkvi sú oficiálne uznané v severských krajinách ako Dánsko, Island a Nórsko (hoci vzťah s Nórskom je dnes skôr privilegovaný než striktne štátny), a tiež v Spojenom kráľovstve, kde je Anglikánska cirkev nerozlučne spätá s monarchiou.

Štátnym náboženstvom v Grónsku je luteránstvo, konkrétne Dánska evanjelická cirkev, ktorá sa hlási k luteránskemu vyznaniu.

Grécko je hlavným európskym príkladom krajiny, kde má silné prepojenie na štát Grécka ortodoxná cirkev.

Islam ako dominantný zákon

Islam je najčastejšie ukotveným štátnym náboženstvom na svete.

V mnohých z týchto krajín, napríklad v Saudskej Arábii, Iránu či Pakistane, má islamské právo šaría výrazný vplyv na legislatívu a súdnictvo.

Medzi štáty, kde je islam oficiálnym náboženstvom, patria aj Egypt, Jordánsko, Alžírsko a Bangladéš.

Extrémnym príkladom sú Maldivy, ktorých ústava vyžaduje, aby všetci občania boli moslimovia.

Iné náboženstvá

Nejde však len o abrahámovské náboženstvá.

Budhizmus má oficiálny štatút v krajinách ako Bhután a Thajsko, kde sa teší dominantnému a privilegovanému postaveniu.

Judaizmus zohráva kľúčovú úlohu v národnom charaktere Izraela, ktorý sa definuje ako „židovský a demokratický štát“, pričom zákony sú ovplyvnené náboženskými princípmi.

Tieto príklady zdôrazňujú, že hoci je svet čoraz viac globalizovaný, náboženstvo naďalej zostáva kľúčovým prvkom identity a práva v mnohých národoch.

Je však dôležité rozlišovať medzi štátnym náboženstvom (oficiálne ukotveným v ústave) a dominantným náboženstvom (ktoré má najviac veriacich, ale nie je spojené so štátom, ako napríklad katolicizmus na Slovensku).