Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Horská dedina duchov sa odmietla podriadiť. Nezničil ju oheň, ale čas
V odľahlom severozápadnom kúte Grécka, v malebnom regióne Epirus, sa ukrývajú jedny z najlepšie strážených tajomstiev krajiny.
Päť prekvapivých a málo známych faktov o Grécku
Medzi drsnými horami a pokojnými pobrežiami sa nachádzajú opustené kamenné dediny, ktoré šepkajú príbehy o odvahe a vzdore.
Jednou z najpôsobivejších je Paleo Mavronoros, „dedina duchov“, ktorá sa stala symbolom neústupnosti.
Paleta odporu v tieni Čiernej hory
Príbeh Paleo Mavronoros sa začal odvíjať v rokoch 1850 až 1860, keď skupina gréckych dedinčanov, frustrovaných nadvládou Osmanskej ríše, prijala odvážne rozhodnutie.
Rozhodli sa spojiť a nájsť si nové miesto na život.
Vystúpili na horu Cassidiari do nadmorskej výšky 1000 metrov a postavili novú dedinu, ktorú pomenovali Paleo Mavronoros – Čierna hora, pretože jej kamenné domy a strmé svahy často pohlcovala počas búrok úplná tma.
Srdcom dediny sa stal kostol svätého Juraja a jej domy boli postavené z kameňa s hrdou odolnosťou.
Život dedinčanov plynul v tichom útočisku až do roku 1912, keď sa Osmanská ríša vrátila.
Dedinu napadla a úplne ju vypálila.
Ale obyvatelia sa nevzdali.
So všetkou silou a odhodlaním, ktoré im zostali, dedinu opäť vystavali, presne takú, aká bola.
Viac ako dedina: Symbol nezlomného ducha Epiru
Paleo Mavronoros však nezničil oheň, ale čas.
Po vzniku moderného Grécka a devastácii z druhej svetovej vojny a následnej gréckej občianskej vojny (1946–1949) sa mladí ľudia začali hromadne sťahovať do miest za prácou a lepším životom.
Posledný muž opustil dedinu v roku 1964.
Príbeh Paleo Mavronoros nie je ojedinelý.
Celý región Epirus je posiaty opustenými osadami, ktoré sú svedectvom o húževnatosti miestnych obyvateľov.
Mnohé z nich, vrátane slávnej oblasti Zagorochoria, ktorá je známa svojou unikátnou architektúrou a kamennými mostami, prežili storočia nadvlády a vojen len preto, aby sa nakoniec stali obeťou ekonomických zmien.
Dnes stoja tieto prázdne domy ako tichá, no silná spomienka na ľudské osudy a na nezlomnú túžbu po slobode.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.