Mamma mia! Kde sú dovolenkári? Talianske pláže sú poloprázdne: Kríza strednej triedy alebo ignorácia predražených služieb?

Zatiaľ čo prevádzkovatelia vidia sa úbytkom klesajúcu kúpnu silu domácností, združenia spotrebiteľov majú jasno – za poklesom vraj stojí astronomické zdražovanie služieb, ktoré si stredná trieda už nemôže dovoliť.

Kto je na vine? Podnikatelia vs. spotrebitelia

Podľa podnikateľských združení, ako je Fiba Confesercenti, bol prepad návštevnosti na platených plážach dramatický.

Plne obsadené boli len počas nedieľ, čo je pre toto odvetvie jasný varovný signál.

Šéf asociácie Sib-Confcommercio, Antonio Capacchione, zdôrazňuje, že „skutočným problémom je, že talianske domácnosti nevystačia s peniazmi do konca mesiaca“.

Podľa neho je pokles odrazom ekonomickej neistoty a oslabenej kúpnej sily obyvateľov.

Spotrebiteľské združenia však vnímajú situáciu inak. Codacons poukazuje na to, že ceny plážových služieb sa od roku 2019 zvýšili takmer o tretinu.

Gabriele Melluso zo združenia Assoutenti tvrdí, že „po zvýšení cien kvôli pandémii a drahším energiám sa ceny neznížili, hoci dôvody na ich zvýšenie pominuli.“

Združenie uvádza, že priemerná denná cena za prenájom jedného slnečníka a dvoch ležadiel sa pohybuje na úrovni 32 eur, pričom v niektorých lokalitách je cena oveľa vyššia.

Politická reakcia a celoeurópsky kontext

Talianska opozícia, na čele s Demokratickou stranou, vidí za problémom „chudnutie strednej triedy“ a volá po opatreniach na zníženie cien energií a zvýšenie miezd.

Vládna koalícia pod vedením premiérky Giorgie Meloniovej naopak situáciu bagatelizuje.

Ministerka cestovného ruchu Daniela Santanchèová označila reči o kríze za „predčasné a poplašné“ a tvrdí, že sa len menia návyky turistov.

Sektor platených pláží je dlhodobo pod paľbou kritiky, pretože prevádzkovatelia často platia štátu za prenájom pláží len zlomok svojho zisku a roky sa bránia verejným súťažiam, ktoré vyžaduje právo EÚ.

Poslanec Riccardo Magi to komentuje ako „cenu arogancie“ podnikateľov, ktorí ignorovali požiadavky Európskej únie a teraz sa im to vracia.

Ako je na tom zvyšok Európy? Príklady z ďalších krajín

Rovnaké problémy, ako zažívajú talianski prevádzkovatelia, sú viditeľné aj v iných európskych krajinách, kde plážové služby tvoria kľúčovú súčasť turizmu.

• Grécko: Grécko zažíva podobné napätie medzi prevádzkovateľmi a spotrebiteľmi. Združenia spotrebiteľov kritizujú, že ceny za ležadlá a slnečníky v obľúbených letoviskách ako Mykonos alebo Santorini dosiahli extrémne hodnoty, ktoré si bežní turisti nemôžu dovoliť. Vláda musela v posledných rokoch zasahovať a regulovať ceny, aby zabránila zneužívaniu dominantného postavenia prevádzkovateľov.

• Španielsko: Na španielskych pobrežiach, napríklad na Baleárskych ostrovoch, prevládajú podobné sťažnosti. Miestne úrady sa snažia regulovať počet ležadiel na plážach a zaviesť cenové stropy. Napriek tomu však ceny prenájmu rastú, čo znižuje prístupnosť pre rodiny s deťmi a mení charakter niektorých letovísk.

• Chorvátsko: V Chorvátsku sú ceny za plážové služby vysoké najmä v top lokalitách, ako sú Hvar alebo Makarská riviéra. To vedie k tomu, že turisti hľadajú alternatívy, napríklad menej známe pláže alebo menšie ostrovy, kde sú ceny priaznivejšie. Tento trend čiastočne pomáha rozvoju udržateľnejšieho cestovného ruchu mimo preplnených miest.

Zatiaľ čo niektoré talianske lokality, ako napríklad Bibione alebo Sardínia, hlásia spokojnosť s návštevnosťou vďaka prijateľnejším cenám, celková situácia v Európe naznačuje, že odvetvie plážového turizmu čelí novým výzvam.

Spotrebitelia sú citlivejší na cenu a vyhľadávajú miesta, kde sa im dostane primeraná hodnota za peniaze.

Arogancia niektorých prevádzkovateľov, ktorá sa prejavuje v prehnanom zdražovaní, tak môže mať na ich biznis dlhodobo negatívny dopad.