VIDEO: V horách sú rady ako v supermarkete, turisti stoja v ľudských zápchach a na chodníkoch sa nedá hnúť

Všade sa to hemží ľuďmi ako na bulvári. Na vyhliadkach si už nefotíme len majestátnych kamenných obrov, ale aj chrbáty ľudí.

Na niektorých miestach sa tvorí rad, ktorý sa ťahá od začiatku chodníka, akoby sa práve začala zľavová akcia.

Namiesto šumu vetra počuť hlasy ľudí, ktorí sa hádajú o to, kto je na rade, aby si urobil fotku.

Najznámejšie turistické cestičky sú v tomto období zaplnené davmi, a ak sa náhodou niekto pokúsi otočiť a vrátiť, ostatní sa musia poriadne usilovať, aby mu urobili priestor, najmä v úzkych roklinách.

Video tlačenice

Utorkové video zo Suchej Belej ukazuje situáciu niektorých oblastiach Slovenského raja.

Roklina, ktorá je najnavštevovanejšou v Slovenskom raji a považuje sa za jednu z najromantickejších tiesňav v národnom parku, sa stala dejiskom poriadnej tlačenice.

„To už je ako v Lidli pri pokladni,“ okomentovala video na sociálnej sieti Jana. „Fíha! Nejaký výpredaj? Čo sme zmeškali?“ napadla podobná paralela Irenu.

„Toto nie je turistika, ale šialenstvo,“ zhodnotila video šokovaná Dorota. „A niekto povie, že pláže sú plné tak idem do "hôr“," súhlasila Veronika.

„Stačí zakričať medveď a máš voľno,“ pokúsila sa o čierny humor Beáta.

„Treba ísť ráno o 6.-7. a ste sami také jednoduché,“ poradila skúsená turistka Lucia. „Syn išiel pred pár dňami skoro ráno a stretol iba jedného kamzíka. Ako vidím, oplatilo sa mu privstať si,“ potvrdila Alenka.

„Roklina Suchá Belá. Sme boli pred týždňom. Čakačka na 2 hodiny, turisti sa otáčali, ale botaskoví turisti si pekne čakali… Šli sme na Piecky a tam ani noha,“ opísal svoju skúsenosť Miroslav.

Zážitok, ktorý sme stratili

Táto masová invázia je trpkou pripomienkou, že prehustenosť hôr ich doslova zabíja.

Hory sa stávajú obeťou vlastnej popularity a túžby po rýchlom zážitku.

Pokoj a samota, ktoré boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou horskej turistiky, sú dnes naozajstným luxusom.

Táto situácia si vyžaduje otázku: Dokážu naše hory uniesť takýto nápor?

A čo je dôležitejšie – ak sa z našich národných skvostov stane len ďalšia atrakcia plná radov, kde budeme hľadať skutočný únik do prírody?