7 najnebezpečnejších prírodných javov. Ako a kde vás dokážu usmrtiť?
V histórii Zeme sme svedkami rôznych prírodných javov, ktoré dokážu byť nielen ohromujúce, ale aj nebezpečné. Tieto sily môžu v rôznej sile udrieť kdekoľvek a kedykoľvek, niekedy namiesto oslabovania ešte neúprosne násobia svoju deštruktívnu moc. Čoho by ste sa mali najviac báť?
Zemetrasenie
Zemetrasenia môžu zasiahnuť akékoľvek miesto na svete, len si stačí spomenúť na nedávne otrasy na východnom Slovensku, ktoré spôsobili okrem paniky aj materiálne škody. Spôsobujú ich pohyby tektonických dosiek, ktoré môžu viesť k náhlym a ničivým nárazom. Zemetrasenia môžu spôsobiť poškodenie až kolaps budov, vyvolávať tsunami a masívne pustošiť. Jedným z najhrozivejších zemetrasení je doposiaľ pohroma na Haiti, ktorá sa odohrala 12. januára 2010. Počet mŕtvych vtedy dosiahol viac ako 230 000 a približne 300 000 ľudí bolo zranených.
Tsunami
Bolo to na 2. sviatok vianočný v roku 2004. Svet bol ešte ponorený do sviatkovania, no Indonézia si práve prechádzala svojím peklom. Banda Aceh postihla ničivá vlna, ktorá zmietla 230 000 ľudí a zanechala za sebou tisíce zranených a zničeného majetku. Tsunami sú vlny vyvolané podmorskými zemetraseniami alebo vulkanickými erupciami. Tieto obrovské vlny môžu zničiť pobrežné oblasti a priniesť smrť a skazu. Krajiny v Pacifiku a oblasti blízko zlomov tektonických dosiek sú najviac ohrozené.
Hurikán
Hurikány sú silné tropické cyklóny, ktoré môžu spôsobiť extrémne veterné poryvy aj prívalové dažde. Vznikajú nad teplými oceánmi a postihujú hlavne oblasti v Atlantickom oceáne a Karibiku. Silné vetry sa v poslednom čase vyskytujú čoraz častejšie aj v Európe, nevyhlo sa im ani Slovensko. Na koniec leta 2005 si dobre pamätajú aj v americkom New Orleans. 29. augusta sa do oblasti prihnal ničivý živel a jeho vyčíňanie si vyžiadalo vyše 1 800 obetí a mnoho tisíc zranených.
nasleduje časť:
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.