Toto ste o Louvri nevedeli: Tajomstvá najnavštevovanejšieho múzea sveta ukrývajú pivnice aj siene

Je ikonou francúzskej metropoly, pýchou a výkladnou skriňou, kde sa vystavujú význačné sochy, umelecké predmety, obrazy, kresby a archeologické nálezy.

Do impozantného komplexu so sklenenou pyramídou vstúpili prví návštevníci v auguste 1793, pre verejnosť bolo múzeum definitívne otvorené pred 230 rokmi, 18. novembra 1793.

Louvre sa pýši mnohými „naj“ aj vo svetovom meradle. S takmer ôsmimi miliónmi návštevníkov ročne je najnavštevovanejším svetovým múzeom, s výstavnou plochou skoro 73 000 m2 je po Britskom múzeu druhým najväčším na svete a patrí aj k najstarším na planéte.

Denne ho navštívi priemerne 15-tisíc ľudí, z ktorých 65 percent tvoria zahraniční turisti.

Tieto pozná celý svet

Zbierky sú usporiadané do siedmich samostatných oddelení – Egypt, antika a Orient, Grécko a Rím, 13. – 19. storočia, skulptúry stredoveku, renesancie a modernej doby, malé umelecké predmety a námorníctvo a etnografia.

Každé oddelenie má svojho správcu, ktorý riadi tím znalcov, konzervátorov a historikov umenia.

Obraz Mony Lisy, socha Venuše Milóskej alebo čadičová stéla s Chammurapiho zákonníkom patria k najväčším ťahákom múzea.

Mona Lisa je vôbec najnavštevovanejším umeleckým dielom sveta, jedinečná zobrazením, kde vládne šerosvit, chvejivé svetlá a takmer nevidieteľné prechody svetelných vibrácií.

Nejasnosti okolo názvu

Názov múzea pochádza od loveckého kaštieľa, ktorý kedysi stával v týchto miestach v lese zvanom Louparie či Louverie. Druhou možnosťou je vznik zo slova leovar alebo leawer, čo znamená opevnené miesto.

Pôvodne tu totiž stávala pevnosť, ktorú v 12. storočí postavil ako kráľovské sídlo Filip II. August. Zvyšky tejto pevnosti vidieť v pivnici paláca.

Za vlády Karola V. sa stavba stala jeho rezidenciou. František I. potom založil roku 1541 nový palác, v ktorého stavbe postupne pokračovali ďalší panovníci a stavitelia.

Budova sa mnohokrát rozširovala, až vytvorila súčasný palác Louvre.

Sídlom francúzskych kráľov bol do mája 1682, kedy sa Ľudovít XIV. presunul so svojim dvorom do Versailleského paláca a z Louvru sa stal domov kráľovských zbierok vrátane zbierky antických sôch.

V Louvri sa usídlili mnohí dvorania, úradníci, potom umelci a učenci a kráľovskej akadémie.

Šokujúca pyramída

Neskôr sa palác využíval aj ako kráľovské prijímacie komnaty, dvorné byty, ministerstvá, jazdiarne či koniarne.

Počas Veľkej francúzskej revolúcie sa rozhodnutím parlamentu stalo z Louvru múzeum, kde sa mali vystavovať význačné národné diela.

Verejné múzeum sa otvorilo 10. augusta 1793 výstavou 537 obrazov. Boli tu sprístupnené najrôznejšie diela roztrúsené po kráľovských zámkoch, kostoloch a kláštoroch.

Kvôli organizačným problémom však bolo múzeum 30. septembra 1793 uzavreté, a potom zasa definitívne otvorené 18. novembra 1793.

Zbierky sa zväčšili za Napoleona a múzeum bolo premenované po ňom. Cisárske vojská úspešne zabavovali v celej Európe najslávnejšie umelecké diela a po porážke cisára pri Waterloo sa mnoho ukradnutých diel vrátilo späť k pôvodným vlastníkom.

Za druhého cisárstva (1852–1870) boli zbierky obohatené o početné exponáty etruského, antického i starovekého orientálneho umenia.

Za III. republiky v rokoch 1870 – 1944 sa Louvre stal francúzskym národným múzeom. Zbierky narastali tak, že v 60. rokoch 20. storočia rozhodlo o premiestnení prác vzniknutých po roku 1848 do Musée d'Orsay na druhom brehu Seiny.

V roku 1983 poveril vtedajší francúzsky prezident François Mitterrand amerického architekta Ieoha Minga Peieho modernizáciou Louvru. Jeho návrh na sklenenú vstupnú pyramídu bol šokujúci, ale prezidentovi sa páčil.

Hoci v čase jej vzniku so stavbou nesúhlasilo 70 percent Francúzov, stala sa pyramída zo skla a ocele novým vstupom do Louvru, bola otvorená v roku 1989 a dnes patrí k dominantám Paríža rovnako ako Eiffelovka.