Chorvátskych aktivistov znepokojujú... Turisti! Čo žiadajú?

Príčin rozmachu cestovného ruchu v tomto roku je niekoľko: Chorvátsko sa v januári pripojilo k schengenskému priestoru, čo znamená, že mnoho európskych turistov už pri vstupe do krajiny nepodlieha hraničným kontrolám.

Okrem toho Chorvátsko vymenilo svoju starú menu kunu za euro, takže transakcie sú pre cestovateľov z eurozóny bezproblémovejšie.

„V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a obdobím pred pandémiou sme v prvej polovici roku 2023 zaznamenali zvýšený počet turistov,“ povedal DW hovorca ministerstva cestovného ruchu. Vďaka schengenskému priestoru je pre cestovateľov jednoduchšie zájsť do Chorvátska aj hoci len na víkend.

Cestovný ruch sa teraz podieľa na hrubom domácom produkte Chorvátska až 20 percentami a stále viac sa stáva pilierom ekonomiky, najmä v prímorských oblastiach.

Vstup do eurozóny tiež viedol k väčšej transparentnosti pre turistov, ktorí môžu lepšie posúdiť, či ponúkaný tovar a služby zodpovedajú požadovanej cene.

Minulosťou je aj neistota spojená s výkyvmi výmenných kurzov, a to všetko uľahčuje plánovanie dovolenky v Chorvátsku.

„Vstup do schengenu a eurozóny je pre chorvátsky turistický priemysel značným prínosom,“ uviedol hovorca ministerstva. „Najmä vzhľadom na to, že približne 80 percent turistov, ktorí v Chorvátsku prenocujú, pochádza zo schengenského priestoru a takmer 60 percent z eurozóny,“ dodal.

Zdražovanie

Napriek tomu majú tieto zmeny aj tienisté stránky, vrátane nedávnych správ o zvýšení cien. Turistické úrady ale vyššie ceny pripisujú menej vstupu do eurozóny a viac globálnym inflačným tlakom.

Ministerstvo sa odvoláva na štúdie, podľa ktorých ceny vzrástli aj v iných stredomorských prázdninových destináciách, ktoré sú súčasťou eurozóny oveľa dlhšie.

Hovorca pripustil, že sa „bohužiaľ vyskytli aj prípady, keď bolo zavedenie eura využité ako zámienka na zvýšenie cien“, ale sľúbil, že chorvátske úrady budú tieto „nekalé praktiky“ sledovať.

Masová turistika

Niet divu, že sa Chorvátsko stáva stále vyhľadávanejšou turistickou destináciou. Má 1880 kilometrov pobrežia Jadranského mora, viac ako 600 ostrovov a kultové mestá, ako je napríklad Dubrovník.

Rastúci cestovný ruch však môže spôsobiť vážne škody na životnom prostredí, napríklad v severnej časti chorvátskej Istrie, kam prichádza najviac návštevníkov.

To znepokojuje napríklad ochrancov prírody z neziskovej organizácie Zelena Istra (Zelená Istria). Dôsledky masovej turistiky sú rôzne. Môže zahltiť miestnu infraštruktúru, ako je zber odpadu a recyklačné služby.

Podľa Dunji Mickovovej z organizácie Zelena Istra môže tiež podnietiť nelegálnu výstavbu rekreačných stredísk, ktoré môžu zostávať po celé mesiace prázdne, alebo privatizáciu pláží, kam potom nebudú mať prístup miestni obyvatelia.

Hromadná turistika môže spôsobiť stratu biodiverzity, znečistenia ovzdušia, mora a podzemných vôd, uviedla Mickovová v rozhovore s DW.

„Ale monitoruje to niekto? Kto podniká nejaké kroky?“ pýta sa. „Všetko sa deje príliš rýchlo, kontrolné orgány nekonajú a neexistujú žiadne sankcie pre toho, kto nedodržiava zákony,“ dodala.

Zelená Dalmácia vydáva certifikáty

Sunce, ďalšia chorvátska skupina ochrancov prírody, sa snaží prispieť k tomu, aby bol turistický priemysel v krajine udržateľnejší.

„Chorvátsky turistický sektor zaznamenal v posledných rokoch výrazný rast,“ povedal DW hovorca Sunce a dodal, že je náročné vyvážiť tento príliv návštevníkov s potrebou chrániť chorvátske prírodné kultúrne dedičstvo.

Spoločnosť Sunce nedávno začala projekt Zelená Dalmácia, ktorý vydáva certifikáty pre udržateľné turistické ubytovacie zariadenia v regióne a ktorý podporuje chorvátska vláda.

Poplatok z cestovného ruchu

Aj chorvátske úrady uznávajú potrebu väčšej regulácie turistického priemyslu, a preto sa teraz pripravuje komplexný zákon o cestovnom ruchu.

Jedným z plánovaných opatrení je poplatok z cestovného ruchu, ktorý bude slúžiť na úhradu nákladov na ochranu prírody. Táto daň však bude zavedená iba v oblastiach postihnutých masovou turistikou, a to najskôr v roku 2025.