Bojnický zámok ukáže, ako žili rytieri a dvorné dámy
Bojnický zámok patrí k najstarším a najvýznamnejším pamiatkam na Slovensku. Stojí na travertínovej kope nad mestom. Prvá písomná zmienka o existencii hradu je z roku 1113 v listine zoborského opátstva.
Bojnický zámok uvádza od 25. - 28.9. podujatie Všetci na zámok!!!, v ktorom predstaví život vtedajších obyvateľov zámku.
V ankete Divy Slovenska o NAJ zámok, kaštieľ či palác, hlasovalo 2374 čitateľov, ktorí si zvolili Bojnický zámok.
Hrad sa vyvinul zo staršieho hradiska a pôvodne bol drevený. V priebehu 13. storočia sa postupne budoval z kameňa ako majetok rodu Poznanovcov.
Koncom 13. storočia sa Bojníc zmocnil uhorský veľmož Matúš Čák Trenčiansky a hrad mu patril do roku 1321. V 14. a 15. storočí hrad vlastnili ďalšie šľachtické rody – Gilethovci, Leustachovci, Noffryovci.
V roku 1489 kráľ Matej Korvín daroval bojnický hrad s panstvom svojmu nemanželskému synovi Jánovi. Po smrti kráľa sa hradu zmocnili Zápoľského vojská a obývali ho až do roku 1526. O rok neskôr Turzovci hrad upravili a prestavali na pohodlné renesančné sídlo. Pôvodný gotický hrad dostal takto charakter renesančného zámku s rovnako vysokými obytnými budovami, ktoré sú zoskupené okolo vnútorného nádvoria.
Rozprávková stavba trvala dvadsaťdva rokov
Roku 1637, rok po vymretí rodu Turzovcov, dal cisár Ferdinand III. bojnické panstvo Pavlovi Pálfimu do zálohy za dvestotisíc zlatých. Pálfiovci dostali o šesť rokov Bojnický hrad do dedičnej držby. V meste znovu zavládol stavebný ruch a hrad dostal barokovú podobu. Stavebná aktivita na hrade utíchla koncom 17. storočia. Jeho podoba sa v priebehu 18. a 19. storočia podstatne nezmenila.
Po dlhšom období stagnácie a úpadku získal bojnické panstvo s hradom roku 1852 jeho posledný šľachtický majiteľ - gróf Ján František Pálfi. Gróf Pálfi sa rozhodol prestavať hrad na romantický zámok podľa vzoru francúzskych gotických hradov z údolia rieky Loiry. Gróf sa pri návrhu inšpiroval aj pápežským palácom v Avignone, gotickými tirolskými hradmi, ako i ranou renesančnou talianskou architektúrou.
Architektom neogotickej prestavby bol Jozef Hubert, ktorý však len plnil želania svojho zákazníka s vysoko vycibreným umeleckým vkusom. Sám Pálfi kreslil, navrhoval a riadil všetky práce. Táto posledná neogotická prestavba trvala 22 rokov (1889 – 1910).
Gróf Pálfi sa jej úplného dokončenia nedožil. Zomrel vo Viedni 2.júna 1908 ako starý mládenec. Po jeho smrti vypukli spory medzi príbuznými o dedičstvo, keďže nemal žiadnych priamych dedičov.
V roku 1939 zámok a pozemky k nemu patriace, kúpila firma Baťa. Po vojne, na základe Benešových dekrétov pripadol jej majetok štátu. Od roku 1950 je v zámku umiestnené múzeum, ktoré je dnes súčasťou Slovenského národného múzea.
Tip na víkend: Život aristokratov a rytierov na zámku
Bojnícky zámok je domácim i zahraničným turistom známy tým, že vo svojich priestoroch pravidelne usporadúva rôzne netradičné podujatia. Túto jeseň zvoláva deti i dospelých na historicko – divadelné podujatie s názvom Všetci na zámok!!!, ktoré sa bude konať v dňoch 25. – 28. septembra v priestoroch Bojníckeho zámku.
Od štvrtka do nedele organizátori predvedú návštevníkom inscenovanú prehliadku, ktorá im priblíži každodenný život všetkých obyvateľov zámku: aristokratov, rytierov, dvorných dám, služobníctva i domácich a úžitkových zvieratiek. Diváci budú svedkami vážnych i úsmevných situácií, ktoré počas prechádzky zámkom zažijú na vlastnej koži. Vrcholným zážitkom bude ich pobyt v Huňadyho sále, kde môžu návštevníci vidieť najväčší luster v strednej Európe.
Viac informácií o Bojníckom zámku a jeho podujatiach nájdete na webových stránkach Slovenského národného Múzea Bojnice.
Súvisiace články
Zahraničie | pred 12 rokmi
TripAdvisor ocenil Bojnický zámok a Spišský hrad
Zahraničie
|
pred 12 rokmi
Na Bojnickom zámku vo dne v noci strašia mátohy
Zahraničie
|
pred 12 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.