Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Hranice nerozdelili prastaré manželstvo Kykuly a Machnáča
Prekročiť štátne hranice hoci aj každú minútu, a pritom sa kochať nádherou Bielych Karpát, takýto zážitok umožňuje turistická prechádzka medzi vrcholmi Kykula a Machnáč pri obci Chocholná-Velčice v Trenčianskom okrese.
Touto trasou vedie aj slovensko-česká štátna hranica. Pri pohľade na prírodné krásy vám však bude jedno, na ktorú stranu hranice sa dívate.
Prechádzate sa po hrebeni hôr a často ani neviete, či ste v Českej, či v Slovenskej republike, upozorní vás na to len nenápadný hraničný kameň ukrytý v tráve. A sem-tam tabule s nápisom Pozor, štátna hranica. Ľudia si na takúto pohodičku rýchlo zvykli. Ešte pred pár rokmi však toto územie bolo stráženou hranicou.
Po rozdelení česko-slovenskej federácie, keď hrozilo, že Slovensko zostane za bránami Európskej únie, vyzeralo to tu trošku inak. Cesty, ktoré si za dlhé roky ľudia vyšliapali a autami vyjazdili z jednej strany na druhú, boli zrazu zahatané. Objavili sa tu pevné kovové zábrany, aby autá nemohli prejsť. Ak ste do týchto končín zašli na turistiku, hneď ste vedeli, že ste na českej strane. O chvíľu už pri vás zastavilo české policajné auto a uniformovaní muži pýtali doklady. Dnes tu po týchto zábranách nájdete už len betónové základy.
Podľa pamätníkov tu bola ešte horšia situácia počas druhej svetovej vojny. To tu boli skutočne ostré hranice. Stáli tu vysoké rozhľadne, strážne veže, odkiaľ bol výhľad široko-ďaleko po okolí. Nemeckí financi striehli na pašerákov. Vtedy sa zo Slovenska pašoval na Moravu tovar, ktorý bol na území Protektorátu vzácny, najmä cigarety, tabak a káva.
Kykula (746 metrov nad morom) a Machnáč (771 m n. m.) sa nachádzajú v Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty. Dostanete sa sem zo slovenských obcí Chocholná-Velčice, Drietoma, Melčice-Lieskové alebo z moravského Vyškovca. Na slovenskej strane nájdete po ceste viacero prameňov minerálnych vôd kyseliek. Známou je kyselka pod Tlstou horou. Tí zdatnejší zdolajú túto trasu aj na bicykli. A tí menej zdatní, ktorí si chcú užiť len krásnu prechádzku bez veľkej námahy, sa vyvezú autom z Chocholnej-Velčíc až k penziónu Stará škola. Tu auto zaparkujú a ďalej pokračujú peši.
Penzión nemá svoj názov len náhodou. Na tomto mieste, na vrchu osady Kykula, skutočne kedysi stála škola. V tomto odľahlom kraji vznikla prvá kopaničiarska škola na Slovensku. Založil ju v roku 1903, teda v časoch ťažkej maďarizácie, učiteľ, spisovateľ a osvetový pracovník Ferdinand Dúbravský. Ale pretože učil po slovensky, musel miesto opustiť. Škola na Kykule bola zriadená v roku 1930. O dva roky však vyhorela, a tak sa žiaci učili v skromnej kopaničiarskej chalupe v neďalekej osade na Košíčke, v rodine Michalcovcov. Školu na Kykule opäť obnovili až v roku 1952 a vyučovalo sa v nej ešte jedenásť rokov.
Hranica je odtiaľto len pár metrov. Na ceste k nej môžete stretnúť peších turistov aj bicyklistov. Na hranici sa trasy rozdvoja. Odbočka vľavo vedie na moravský Lopeník a Mikulčin vrch, odbočkou vpravo sa dostanete na Machnáč a potom ďalej na Sokolí kameň (696 m n. m.). Je to krásna, nie príliš náročná hrebeňovka s nezabudnuteľným výhľadom, ktorý človeka láka stále sa vracať na tieto miesta. Prechádzať budete okolo bývalých kopaničiarskych osád, teraz sú tu však rekreačné chalupy. Pár domov pri sebe, potom dlho nič, a znova pár domov. Takto ľudia žili na kopaniciach, kde ešte v šesťdesiatych rokoch svietili len petrolejkami.
Kopaničiarske usadlosti zakladali ľudia z okolitých obcí, ktorých vyhnal do hôr hlad po pôde. Pálili a klčovali lesy, aby získali kúsok úrodnej zeme, ktorá by ich živila. A potom ju obrábali, neustále kopali a kopali. Podľa tohto asi vznikol aj názov kopanice. V nebezpečných časoch uhorských stavovských povstaní sa do hôr uchýlilo aj veľa zbehov, žili tu tiež rôzne zbojnícke skupiny. Chocholnianske kopanice patrili medzi najvyššie položené v šírom okolí.
Teraz sú tu vynikajúce podmienky na letnú aj zimnú turistiku, nachádzajú sa tu bežkárske dráhy. Je to ideálne miesto na prechádzku, pre rodiny s deťmi, pre seniorov, ale aj pre aktívnych športovcov, pre všetkých milovníkov prírody. Tieto končiny vyhľadávajú aj hubári. Tí, ktorí poznajú tie pravé miesta, odchádzajú s úlovkom dubákov, kozákov, osikáčov a kuriatok.
Z Kykuly na Machnáč trvá cesta peši asi hodinu. Na otvorenom, trávnatom vrchole Machnáča sa týči obrovský dvojkríž, ktorý tu umiestnili členovia Matice slovenskej. Odtiaľto je nádherný výhľad na pohorie Považského Inovca, takmer celé Strážovské vrchy, vidieť odtiaľto Malú Fatru s Kľakom, ale tiež Trenčín s majestátnym hradom Matúša Čáka. A po ďalšej hodinke cesty po hrebeni sa dostanete na Sokolí kameň (696 m n. m.). Je to skalisko obklopené lesom, na jeho vrchol sa dostanete úzkym, kľukatým chodníčkom. Tam sa usadíte do skalného kresla a začnete sa kochať impozantným výhľadom na protiľahlé Horné a Dolné bradlo, vidieť odtiaľto panorámu Považia, ktorému dominuje Inovec (1 042 m).
Kam na výlet: Sedem tipov nadnes
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.