Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
V sídle bohov a démonov stavili na opravu pamiatok
Ako by to bolo obísť v seriáli Divy Slovenska Divín v Novohrade. Nielen pre jeho pomenovanie, ale aj preto, že v tejto obci, či skôr mestečku a v jeho okolí je čo obdivovať. Až by ste sa divili...
Názov má staroslovanský pôvod, no jeho základom nie je sloveso diviť sa. Miestopisné označenie Devín, resp. Divín sa pomerne často používalo u západných a južných Slovanov, no neodvodzuje sa od slova diviť sa, ale deva, teda panna. Zvyčajne išlo o vyvýšeninu (sídlo božstva) nad vodou (miesto pre démonov).
Tak je to aj s naším Divínom. Z diaľky sa rysujú ruiny na strmom kopci a dole sa trbliece hladina vodnej nádrže Ružiná, kde sa počas tohtoročných horúčav tešili mimoriadne vysokej návštevnosti. Na úsvite dejín Slovanov tu priehrada síce nestála, zato tu boli dva potoky a veľké močiare.
Ľudová povesť tvrdí čosi iné. Veľmož dal na vrchu vybudovať hradisko, ale čo jeho muži cez deň postavili, to lesný divý duch v noci zboril. Až mu starec poradil, aby do základov zamuroval živé dieťa. A bolo po problémoch. Ktovie, možno obetovali dievča, čo bolo v ranom stredoveku dosť bežné, aby sa poistila panenskosť, nedobytnosť hradieb. Ale Divínsky hrad údajne pomenovali podľa toho zvrhlého, divého ducha.
O týchto záhadách sa dobre rozmýšľa, keď sa prechádzate po nádvoriach a pivniciach zrúcaniny. Nie je ťažké sa sem dostať po chodníku, ktorý sa vinie údolím poza záhrady k cintorínu s barokovou Kaplnkou sv. Anny. Cez okno v nej vidieť rokokový oltárny obraz, ale stojí za to si popozerať aj náhrobné kamene posledných vlastníkov hradu a kaštieľa z grófskej rodiny Zičiovcov.
Na mieste pôvodnej brány hradu víta tabuľa, ktorá informuje, že tu prebieha archeologický prieskum a sanačné práce, ale vstup je voľný, pravda, na vlastnú zodpovednosť. Ako nám neskôr povedal starosta Divína Ján Koza, už tretí rok získali grant od ministerstva kultúry, čo im umožňuje okrem odborného dozoru zamestnať každý rok na šesť mesiacov dvadsiatich ľudí. Z pivníc vynášajú zrútené murivo, súčasne pracujú na spevňovaní stien. Tajné chodby síce neobjavili, ale našli čosi divné, nečakané – krasovú jaskyňu dlhú sto metrov. S jej sprístupnením pre verejnosť zatiaľ nepočítajú, ale ktovie raz?
Tak tadeto kráčali dejiny, niekedy krvavé. Kamenný hrad tu postavili po prvom tatársko-mongolskom vpáde v roku 1241, ale hordy z východu opäť vyplienili celý Novohrad aj v roku 1285. V polovici 15. storočia tadiaľto zase prechádzali husitské či presnejšie bratrícke vojská. Väčší význam hrad nadobudol, keď Osmania obsadili pevnosť vo Fiľakove. Divín sa stal súčasťou obranného systému toho najcennejšieho, čo Uhorsko malo – stredoslovenskej banskej oblasti. Ani prístavba bastiónu a dvoch nárožných bášt nezabránila, aby Turci hrad v roku 1575 dobyli. Po osemnástich rokoch okupácie však oň prišli. V zbrani sa o to zaslúžil aj Valentín Balaša, doslova uhorský renesančný básnik, lebo písal erotické verše v maďarčine i slovenčine. Jeho vzdialenejší príbuzný Imrich III. Balaša v nasledujúcom storočí bol tiež spočiatku úspešný turkobijec, no prepracoval sa na lúpežného rytiera. Preto mu v roku 1683 cisárske vojská hrad vyhodili do povetria. Už ho nik neobnovil. Divínčania však nemôžu na Imricha iba nadávať. Postaral sa im o turistické atrakcie. Rozšíril pôvodne gotický Kostol Všetkých svätých v renesančnom duchu a dal okolo neho postaviť vysoký múr s baštami a štrbinovými strieľňami. Toto prapodivné opevnenie sa stalo dejiskom bojov počas posledného povstania uhorskej šľachty proti Habsburgovcom.
Pod severnými útesmi hradného vrchu dal Imrich vybudovať za šesť mesiacov renesančný kaštieľ so štvorcovým pôdorysom, takisto obkolesený hradbami a baštami. Hoci ide na Slovensku o architektonickú raritu, po druhej svetovej vojne ju čakalo smutné polstoročie. Pripadla miestnemu roľníckemu družstvu, ktoré využívalo nádvorie ako skladisko hnojív a obytné priestory zmenilo na liaheň a chov kurčiat. V roku 1970 na tejto národnej kultúrnej pamiatke opravili aspoň strechy, no projekty jej generálnej rekonštrukcie sa do roku 1989 nestihli zrealizovať, a tak ďalej chátrala.
K myšlienke využiť tento cenný objekt na muzeálne a kultúrne účely sa vrátili pred niekoľkými rokmi, keď obec získala peniaze z európskych fondov. Rekonštrukčné práce sa síce predĺžili o dva roky, ale ako nám oznámil starosta Ján Koza, už postupne kolaudujú, v októbri chcú areál kaštieľa predstaviť verejnosti a na budúcu jar kompletne vybavený slávnostne odovzdať do užívania. Eurofondy obec využila aj pri obnove pekného námestíčka pred kostolom. Prapôvodne chodili veriaci z Divína na bohoslužby do Dobroče, vzdialenej asi tri kilometre. Tam sa na kopci zachoval ranogotický kostolík z konca 13. storočia.
Po bitke pri Lučenci v roku 1451, v ktorej vojsko Jana Jiskru zvíťazilo nad početnejšími uhorskými jednotkami Jána Huňadyho, českí bratríci vybudovali okolo kostolíka kamenný múr a vykopali hlbokú priekopu. Na obranné účely slúžil aj počas vojen s Turkami a za stavovských povstaní, pri ktorých prišiel o hornú časť veže. Preto neskôr vybudovali drevenú zvonicu. Najprv kostol zasvätili sv. Anne, ale v rámci reformácie ho prevzali do vlastníctva luteráni. Záujemcovia o návštevu interiéru s cenným dreveným zariadením by sa teda mali prihlásiť na evanjelickej fare v Dobroči.
Kam na výlet: Šesť tipov nadnes
V stredu si prečítajte: Prechádzka po česko-slovenskej hranici
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.