Tajomstvá Košíc sa skrývajú aj v podzemí

Dokonca od roku 1347 do začiatku 18. storočia si po Budíne zachovalo postavenie druhého mesta Uhorska. Od roku 1347 majú Košice vlastný erb a od začiatku 15. storočia stáli na čele Pentapolitany, čo bol zväzok piatich najdôležitejších východoslovenských miest. Patrili sem okrem Košíc aj Prešov, Levoča, Sabinov a Bardejov.

História mesta sa skrýva aj pod povrchom. Unikátny výlet do minulosti ponúka komplex podzemného múzea Dolná brána. Vzniklo v 90. rokoch minulého storočia počas veľkej rekonštrukcie Hlavnej ulice, od roku 1998 je múzeum prístupné verejnosti. Návštevník si tu môže pozrieť skutočné časti stredovekého opevnenia, ktoré vznikalo od 13. storočia. Jednotlivé stavebné etapy sú pomenované podľa vládnucich dynastií. Prvou je Arpádovská z 13. storočia, druhou Luxemburská z prelomu 14. a 15. storočia a treťou Korvínovská z druhej polovice 15. storočia.

„Zaujímavé je práve to, že ľudia môžu vidieť postupný vývoj mestského opevnenia až do 16. a 17. storočia. Pre turistov je tu navigácia, vchádza sa cez bývalý kanál a tu vidno, že pôvodná úroveň mesta bola nižšia ako dnes. Postupne je zjavné, ako sa zvyšovala k bráne, vznikol most a priekopa. Dnes už vieme, že luxemburské hradby boli vyššie ako arpádovské, merali osem metrov. Cez priekopu viedol najprv drevený, neskôr kamenný most,“ vysvetľuje sprievodkyňa Patrícia Lakatošová. Od roku 1783 sa začal zložitý systém hradieb búrať. V súčasnosti sa zachovalo 26 fragmentov hradieb, ktoré sú roztrúsené po historickom centre mesta. Práve areál niekdajšej Dolnej brány je najväčší a ako sa časom ukázalo, aj najzaujímavejší.

V ďalšej časti trasy možno vidieť ďalší vývoj, za priekopou pribudol barbakan podkovovitého tvaru, za ním bola ďalšia priekopa, slúžil na obranu mesta, boli v ňom strieľne, ktoré používali obrancovia pri prípadnom útoku na mesto. „Dole v bývalej priekope vidno zvyšky bývalého dreveného aj oblúky neskoršieho kamenného mosta. Z neho videli ďalšie oblúky kanálov, ktoré privádzali vodu a jeden kanál, ktorý odvádzal vodu z priekopy,“ dodala Lakatošová. Podľa jej slov je o múzeum veľký záujem, chodia doň nielen našinci, ale aj hostia z okolitých krajín, ba aj Briti či Američania. Múzeum bude otvorené do polovice septembra.

Ďalší výlet do minulosti možno absolvovať v Miklušovej väznici, kde je zrekonštruovaný katov byt. Silnejšie povahy si môžu pozrieť aj mučiareň, cely a kobky, v ktorých pred stáročiami väzni často pobyt nevydržali a skončil sa smrťou. Budovy, v ktorých je Miklušova väznica, patria k najstarším v meste, pochádzajú z prvej polovice 15. storočia, no možno tu stáli už skôr, podobne ako Levočský dom na Hlavnej ulici z 15. storočia, v ktorom sa v roku 1626 konala svadba sedmohradského kniežaťa Gabriela Bethlena s Katarínou Brandeburskou. Nesklame ani Ulička remesiel s malými domčekmi a dobovou dlažbou, kde možno nájsť kováča, hrnčiara, pekára, brašnára alebo bylinkára.