Rozprávkovú jaskyňu zdobia brčká a salamandry
Hoci Gombasecká jaskyňa nepatrí medzi najväčšie, rozhodne ponúka zaujímavosti a krásy, ktoré v iných jaskyniach nenájdete. Nachádza sa uprostred Národného parku Slovenský kras na západnom úpätí Silickej planiny, v doline rieky Slaná, zhruba štrnásť kilometrov južne od Rožňavy. Jej vchod leží vo výške 250 metrov nad morom. Celková dĺžka prebádaných priestorov je zatiaľ 1 525 metrov, sprístupnených je 285 metrov.
Gombasecká jaskyňa predstavuje riečnu výverovú jaskyňu, dve poschodia pozostávajú z oválnych, riečne modelovaných i puklinových chodieb, miestami rozšírených zrútením sa do siení a dómov. Vyššie poschodie je päť až desať metrov nad aktívnym riečiskom Čierneho potoka, ktorý preteká spodnými časťami jaskyne. Suchú chodbu na hornom poschodí vytvorili vody, ktoré v súčasnosti občasne vystupujú desať metrov hlbokou studňou v Mramorovej sieni.
Jaskyňu právom označujú za rozprávkovú. Príroda dala kvapľom rôzne bizarné tvary a podoby, ktoré sú ešte zvýraznené pestrou farebnosťou a sviežosťou, lebo ich vytváranie stále pokračuje. Medzi najkrajšie priestory patria Mramorová sieň s osem metrov hlbokou studňou. Jaskyňa je unikátna tenkými sintrovými brčkami.
Sú to tenké trubicové stalaktitové útvary, ktoré v Gombaseckej jaskyni dosahujú dĺžku až tri metre, ale majú šírku len niekoľko milimetrov. Možno tu nájsť aj stalagmity, rôzne sintrové náteky aj iné formy stalaktitov. Navyše je jaskyňa naozaj farebná a pestrá.
Jaskyňu objavila 21. novembra 1951 skupina jaskyniarov z Rožňavy združených v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Do podzemných priestorov prenikli výkopovými prácami cez Čiernu vyvieračku. Prvotnou myšlienkou nebolo objaviť jaskyňu „klasicky“, teda spustiť sa cez otvor po lane. Naopak, išli cez spomínanú vyvieračku. Puklinu rozšírili, najtenší jaskyniar sa prestrčil cez otvor a keď si dnu zasvietil, bolo jasné, že objavili jaskyňu. Skupina jaskyniarov postupovala aj ďalej proti vode a objavili tak ďalšie priestory.
Je dokázané, že Gombasecká jaskyňa je prepojená so Silickou ľadnicou. Bolo to jednoduché, vodu, ktorá sa strácala, zafarbili a po čase sa objavila v Gombaseckej jaskyni. Ide tak o prepojený jaskynný systém, o ktorom sa dodnes nevie všetko.
Zásluhou jedného z objaviteľov Gombaseckej jaskyne Ladislava Herényiho a jeho spolupracovníkov je jaskyňa sprístupnená už od roku 1955. Dnešný vchod do jaskyne je umelo vytesaný, ten pôvodný sa nepoužíva. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala desať rokov na speleoterapiu. To však je už dnes minulosťou.
„Skutočným unikátom sú brčká, ktoré majú tenký tvar, navyše ich v takom množstve len tak hocikde nenájdete. V slovenských jaskyniach je to ojedinelé. Je zaujímavé, že v našej jaskyni brčká sú a inde nie,“ vysvetľuje správca jaskyne Ján Ambrúž. „Z dlhodobého výskumu vyplynulo, že jaskyňa je statická. To znamená, že v nej nie je prievan, ktorý by brčká rozkýval a vlastnou váhou by sa odtrhli. Stáva sa, že občas sa nejaké odtrhne, ale je to spôsobené tým, že sa tam občas zatúla nejaký netopier,“ dodal.
Pozoruhodný je nález mnohonôžky, ktorá dĺžkou tela 26 milimetrov predstavuje doteraz najväčšieho troglobionta, pravého jaskynného živočícha slovenských jaskýň. Netopiere sa v jaskyni vyskytujú len ojedinele v jarnom období. V posledných rokoch sa vo vstupnej chodbe od jesene do jari zdržiavajú salamandry škvrnité. „Je to päťdesiat- až šesťdesiatčlenná skupina salamandier, je to tiež rarita a zvláštnosť, ktorá sa len tak nevidí. Návštevníci sa im vždy potešia,“ dodal správca jaskyne.
Popri Gombaseckej jaskyni sa oplatí navštíviť aj neďalekú jaskyňu Domica, kde sa dá v prípade priaznivých podmienok plaviť na podzemnej riečke Styx a sú tam aj stopy po dávnom ľudskom osídlení. Za návštevu určite stojí aj okresné mesto Rožňava s Námestím baníkov, kde je strážna veža zo 17. storočia a zaujímavé exponáty sú aj v Baníckom múzeu. Z kultúrnych pamiatok nemožno vynechať ani kaštieľ v Betliari a Mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí.
Kam na výlet: 5 tipov nadnes
V pondelok si prečítajte: Klenoty Liptova sa skrývajú v bočných uličkách
Súvisiace články
Zahraničie | pred 12 rokmi
Aj po tisíc rokoch ľudia hľadajú na Skalke ticho a samotu
Zahraničie
|
pred 12 rokmi
Najkrajší palác pre nevesty stojí v Bytči
Zahraničie
|
pred 12 rokmi
Posmievačik, poludník aj pohonič. Malé rarity Bratislavy
Zahraničie
|
pred 12 rokmi
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.