Peklo pomohlo objaviť Bystriansku jaskyňu

V kopcoch na južnom úpätí Nízkych Tatier ho tvarovala z vápenca a vody. Nakoniec dostalo podobu Bystrianskej jaskyne, ktorá ponúka atraktívnu a nenáročnú vychádzku do tajuplných hlbín zeme. Ako jedinú na Slovensku si ju pohodlne môžu prezrieť aj ľudia na vozíčkoch.

Nikto nevie, prečo hlboká priepasť v horách pri dedine dostala čudné meno Peklo. Faktom však je, že práve ňou zostúpili v roku 1926 Jozef Kovalčík a bratia Holmanovci do útrob zeme a objavili podstatnú časť Bystrianskej jaskyne. V súčasnosti je dno tejto priepasti, hlbokej 80 metrov, najnižším bodom prehliadkovej trasy. Ilúziu pekla dotvorila sama príroda, pretože do vápencových stien vytesala tvár čerta i jeho kopyto.

Návštevníci tu však môžu obdivovať aj ďalšie nevšedné prírodné výtvory. Veľký a malý baldachýn v Sieni baldachýnov, zhruba dvadsaťmetrový kvapľový vodopád či zvonivé stalaktity. To najvzácnejšie sa však skrýva v Klenotnici. „Je to časť s najbohatšou krasovou výzdobou. Dominuje jej jaskynný stĺp pomenovaný podľa indických chrámov – Veľká pagoda, vedľa je Malá pagoda a tamto máme našich večných milencov, dva kvaple, ktorým k spojeniu do stĺpa chýbajú len asi dva centimetre,“ ukazuje správca jaskyne Ján Vrabec. Tento neveľký priestor je o to cennejší, že Bystrianska jaskyňa nevyniká bohatou výzdobou. Jej jedinečnosť spočíva v mimoriadnej rozmanitosti. „Je typickou ukážkou, čo všetko môže vytvoriť voda, keď narazí na vápenec. Dostávala sa do puklín a postupne formovala priestory a výzdobu až do súčasných tvarov. Tieto procesy naďalej pokračujú,“ vysvetľuje. V hĺbke 15 až 20 metrov je stále aktívne riečisko, ktoré s jaskyňou spájajú tri priepasti.

Jaskyňa sa nachádza v Bystriansko-valaštianskom krase. Jej vek sa odhaduje na 2,5 milióna rokov. Pre verejnosť ju v súčasnej podobe otvorili v roku 1968 ako predposlednú z dvanástich sprístupnených jaskýň, patriacich pod Správu slovenských jaskýň. Doteraz preskúmané priestory dosahujú dĺžku 3 126 metrov, pre verejnosť je sprístupnených v rámci prehliadkovej trasy 580 metrov. Teplota v nej sa pohybuje medzi 5,7 až 7 stupňami. Sú v nej mimoriadne dobré podmienky na speleoterapiu, ktorú tu vykonávajú už vyše 40 rokov.