Test: Hyundai Ioniq 6. Ohúril dizajnom, prekvapil spotrebou, potešil na ceste

Ak by sme mali Hyundai Ioniq 6 stručne predstaviť, stačí azda spomenúť, že ovládol anketu Svetové auto roka, stal sa Svetovým elektromobilom roka a ešte získal aj cenu za najlepší dizajn. Z nášho pohľadu úplne oprávnene, je to najlepší elektromobil, aký sme za posledné mesiace testovali.

Len pred pár dňami sme zverejnili test modernizovaného Volkswagenu ID.3, ktorý sme taktiež pochválili. V porovnaní s predchodcom dizajnovo dospel, má nižšiu spotrebu a z hľadiska vnímanej kvality je na tom o triedu lepšie. Oproti Ioniqu mu však chýba jedna zásadná vec – osobitosť, charizma, alebo ak chcete – „duša“. Obe autá sa v maximálne možnej miere podriadili diktátu aerodynamiky, no zatiaľ čo ID.3 je síce elegantné, ale z hľadiska vzhľadu tak trochu chladné až sterilné, Ioniq 6 nepostráda výnimočnosť, je excentrický a má svoju nezameniteľnú tvár.

Polarizujúci vzhľad

Je tak excentrický, že buď sa vám bude páčiť, alebo ho okamžite odmietnete, ale nenechá vás chladnými. Ale niet sa čo diviť – keď sa pozrieme na posledné novinky Hyundaiu, vidno, že jeho dizajnéri sú úplne inde, než väčšina ostatných automobiliek a už dlhší čas hrajú svoju vlastnú ligu.

Z hľadiska dizajnu je Ioniq 6 inšpirovaný konceptom Hyundai Prophecy EV. Na prvý pohľad zaujme čistými a jednoduchými líniami. Skúste si pri ňom predstaviť napríklad takú Toyotu C-HR, sú to autá akoby z dvoch úplne odlišných svetov.

Ioniq 6 má vďaka tomu mimoriadne nízky koeficient odporu vzduchu – len 0,21. Dopomáha mu k tomu aj jeho nízka predná časť, aktívne vzduchové klapky umiestnené vpredu, zadný spojler, kompletne prekrytý podvozok, optimalizované deflektory a zmenšená medzera medzi podbehmi kolies. Samozrejme aj voliteľné úzke digitálne bočné zrkadlá, ktoré malo aj testované auto.

Prvýkrát sme ich testovali už v Audi e-trone, v Ioniqu je to už naša tretia skúsenosť s nimi. Ani v jednom prípade nás však o svojej praktickosti nepresvedčili. A to ich v Ioniqu majú vymyslené dobre – displeje majú výborné rozlíšenie, čipy sú dostatočne citlivé aj v šere. Ide o technológiu, ktorá je drahá, ťažko sa na ňu zvyká, z hľadiska bezpečnosti neprináša posádke nič navyše a trochu „klamú“ skresľovaním vzdialenosti. Cúvať s nimi na parkovacie miesto tiež nie je žiadna sranda.

Je malý zázrak, že v priebehu prvých dvoch-troch dní sme vďaka nim nespôsobili žiadnu kolíznu situáciu, potom sme si už na ne ako-tak zvykli. Ak sa spoza volantu, respektíve z miesta šoféra pozrieme na tri relatívne novšie technológie, ktoré bezprostredne asistujú pri jazde, tak z nášho pohľadu je head-up displej jednoznačne prínosom, navigácia s rozšírenou realitou možno, digitálne zrkadlá určite nie. Aktuálne ich môžete mať iba k najvyššej výbave Premium a priplatíte si za ne 1 300 eur. Miňte ich radšej na niečo praktickejšie.

Video: V Nemecku sme vyskúšali novú Astru Electric. Zvláda rýchlosť vyše 170 km/h