Test: Honda e – elektrická budúcnosť v retro kabáte

To, čo na testovanej Honde e zaujme na prvý pohľad, je neskutočne vydarený puristický čistý dizajn, ktorý sa nesnaží zaujať extravaganciou a hi-tech technológiami. Skôr upúta programovým návratom k prírodným materiálom a jednoduchým a účelným riešeniam.

Všetky technológie sú navrhnuté tak, aby zbytočne neohurovali, ale aby ukázali svoju praktickú stránku, vodič s nimi nemusí bojovať a zvykať si na ne, ale mu naozaj slúžia. Platí to aj o infotainmente (mimochodom – aj ozvučenie je naozaj výborné) a použitej grafike, ktorá je taktiež jednoduchá, minimalistická a prehľadná.

Vidíte všetko čo potrebujete a čo nepotrebujete, ale chcete, veľmi ľahko aj nájdete. Nájdete tam dokonca aj HDMI konektor, takže k „pasažierskemu“ displeju môžete kľudne pripojiť trebárs aj hernú konzolu.

Vyššie zmienené tvrdenie „o neohurovaní“ platí dokonca aj o kamerách, nahrádzajúcich nielen vonkajšie, ale aj vnútorné spätné zrkadlo. Vnútorné si viete jednoducho prepnúť medzi klasickým zrkadlom a kamerou, vonkajšie sú čisto kamery. Ich sklon si nastavujete úplne rovnako, ako pri klasických spätných zrkadlách.

Obraz z nich je jasný a čistý, veľmi dobrý je dokonca aj v horších svetelných podmienkach, kamery totiž zvyšujú svoju citlivosť na zostatkové svetlo. Pri vnútornom zrkadle je už šum citeľne horší. Umiestnenie displejov je približne v rovnakom uhle, v akom ste navyknutý pozerať na bežné spätné zrkadlá, pravdou je , že ľavé si budete trochu zakrývať rukou na volante.

V interiéri je prakticky celá horizontálne členená palubná doska tvorená niekoľkými na seba nadväzujúci displejmi, sú plne konfigurovateľné a navzájom zameniteľné. Oceňujeme komfortné sedadlá vpredu, ktoré poskytujú telu dobrú oporu, vzadu je pomerne priestranná lavica. Vzhľadom na kompaktné rozmery auta je v interiéri naozaj dosť miesta, iba kufor je skromnejší.

To je ale skôr eufemizmus – aj na malé auto je kufor naozaj miniatúry, máte k dispozícii len 170 litrov Taktiež odkladacie priestory sú navrhnuté inteligentne tak, aby príliš nezaberali v kabíne priestor. Páčilo sa nám využitie prírodných materiálov, vrátane dreva na palubovke.

A páčili sa nám aj jazdné vlastnosti. Vďaka elektromotoru, ktorý má maximálny výkon 113 kW, je maximálny krútiaci moment 3150 Nm dostupný prakticky hneď po naštartovaní. Auto má široké kolesá, batériu v podvozku a poháňanú zadnú nápravu, v športovom režime sa naozaj správa ako hot-hatch, jazdu si užijete.

Okrem športového máte k dispozícii už iba eko režim, ktorý by si však zaslúžil skôr označenie „štandard“. Aj v ňom jazdíte takmer s plnohodnotným komfortom, rozhodne sa nešetrí každý kilowatt vypínaním všetkého, od kúrenia a klimatizácie až po rádio.

V Honde si povedali, že s elektromobilom by sa malo jazdiť rovnako bez obmedzovania, ako s autom s bežným spaľovacím motorom a držali sa toho, čo je fajn. Keďže ide o mestské auto, oceňujeme aj veľmi dobrú manévrovateľnosť, auto sa otočí takmer kdekoľvek. V zákrutách výborne drží stopu a je pomerne komfortné.

Jej slabým miestom je jednoznačne spotreba mimo mesto vo vyšších rýchlostiach a celkovo malý dojazd. Batérie má len 35,5 kWh, z čoho je ešte 7 kWh rezerva. Spotreba sa vám pri ľahšej nohe na plyne pohybuje niekde okolo 13 kWh, na diaľnici bez problému stúpne aj nad 18 kWh -a to hovoríme o rýchlosti niekde okolo 120 km/h. Inak povedané, v meste s ním prejdete tak do 200 kilometrov, mimo mesto o dosť menej – o koľko, to samozrejme závisí od vášho jazdného štýlu.

Nabíjanie by tiež mohlo byť o niečo rýchlejšie, auto by malo zvládať cez 60 kW, v praxi je to to ale o dosť menej. Z nuly na osemdesiat percent ho budete cez CCS II dobíjať približne hodinu. Honda e je z nášho pohľadu naozaj výnimočné auto – nielen svojim dizajnom, ale aj jazdnými vlastnosťami a použitými technológiami.

Je však veľmi limitované slabým dojazdom, malým kufrom a vysokou cenou. Zaujme takmer každého, kúpi si ho však len ten, kto sa do neho naozaj zamiluje a je ochotný akceptovať cenu, blížiacu sa hranici 40-tisíc eur.