Citroën Berlingo: Nenápadný revolucionár oslavuje 30 rokov

Citroën má dlhú históriu úžitkových áut. Nielen veľkých dodávok, ale aj tých menších, odvodených z osobných modelov. Začalo to už Citroënom Acadiane, ktorý stál na platforme slávnej „kačice“ (2CV), a pokračovalo Citroënom C15, ktorého základom bola Visa. Začiatkom deväťdesiatych rokov však mal Citroën C15 najlepšie časy dávno za sebou. Navyše sa objavila oveľa modernejšia konkurencia. Napríklad Opel Combo alebo Seat Inca. Citroën sa tak dal do práce a rozhodol sa, že zmení pravidlá hry. Výsledkom bolo práve Berlingo. Premiéru absolvovalo v roku 1996 na autosalóne v Hannoveri. Ale zatiaľ len v úžitkových verziách. Až premiéra troch konceptov Grand Large, Berline Bulle a pikapu Coupé de Plage v Paríži naznačila, že automobilka má s malým „užitkáčom“ oveľa väčšie plány.

Malý zvonka, obrovský zvnútra

V 90. rokoch sa začínala meniť automobilová scéna na trhu komerčných áut. Práve úspech Opelu Combo a Seatu Inca naznačil, že zákazníci už nechcú len čisté úžitkové vozidlá, ale hľadajú univerzálne riešenie, ktoré zvládne rodinu, prácu aj voľný čas. No a Berlingo bolo tou správnou odpoveďou. Dizajnéri sa totiž rozhodli, že mu dajú vlastnú identitu. Jednoducho, že Berlingo nebude len derivátom niektorého z osobných modelov. Vytvorili ním novú kategóriu, ktorá sa neskôr začala označovať ako „ludospace“, teda voľnočasových úžitkových vozidiel. Na rozdiel od Opelu a Seatu nevyzeralo Berlingo ako „osobák“ s „navareným“ úžitkovým priestorom. Jeho vysoká strecha plynule nadväzovala na čelné okno. Ploché boky karosérie zas maximalizovali vnútorný priestor. Predná maska pripomínala dobové Saxo, čo Berlingu prepožičalo veľmi civilný charakter.

Významnú úlohu zohrávali aj externí dodávatelia, napríklad francúzska spoločnosť Heuliez, ktorá mala skúsenosti s úpravami karosérií a pomáhala dotiahnuť niektoré praktické a výrobné aspekty projektu. Napríklad bočné posuvné dvere, ktoré výrazne zlepšovali použiteľnosť v mestskom prostredí a na parkoviskách. Tie však prišli na rad až v roku 1999, ako odpoveď na nový Renault Kangoo. V uliciach miest sa Berlingo cítilo ako doma. Veď malo na dĺžku len 4,1 metra a na šírku okolo 1,72 metra. Zato výškou 1,8 metra poriadne vytŕčalo z davu. Vďaka nezvyklým proporciám ponúkli úžitkové verzie až tri kubické metre nákladného priestoru. No aj osobné verzie s druhým radom sedadiel a oknami mali stále slušných 664 litrov pre batožinu. A keď ich nebolo treba, dali sa sklopiť alebo demontovať.

To ale neznamená, že technika Berlinga nepochádzala z osobných áut. Ako základ poslúžila platforma koncernu PSA, na ktorej už stáli autá ako Citroën ZX či Peugeot 306. To umožnilo znížiť výrobné náklady a ponúknuť priaznivú cenu. Cieľ sa teda podaril. Citroën vytvoril vozidlo, ktoré bolo jednoduché na výrobu, lacné na prevádzku a zároveň dostatočne univerzálne pre široké spektrum zákazníkov. Široká bola aj ponuka motorov. Berlingo poháňali atmosférické 4-valce rodiny TU a XU, napríklad s objemom 1.1, 1.4, 1.6 a 1.8 litra, pričom výkon sa pohyboval približne od 55 do 80 kW. Väčšinu predaja však tvorili dieselové motory, ktoré boli v Európe mimoriadne populárne. Najrozšírenejší bol jednoduchý a spoľahlivý atmosférický diesel 1.9 D, neskôr aj modernejší 2.0 HDi s priamym vstrekovaním paliva, ktorý priniesol nižšiu spotrebu a lepšiu kultúru chodu.

Berlingo Multispace – ako v lietadle

Najväčšia bomba však prišla v roku 1997, keď sa zrodilo Berlingo Multispace. Išlo o evolúciu konceptu Grand Large s plátennou sťahovacou strechou, ktorá mala za úlohu vytvoriť z Berlinga akési praktické MPV. Novinka mala lakované nárazníky, tak ako osobné autá, okná aj v zadnej časti, luxusnejšie spracovaný interiér s kvalitnejším čalúnením a výraznými farebnými prvkami. Zadné krídlové dvere nahradilo výklopné veko, navyše so samostatne výklopným oknom, čo zjednodušovalo nakladanie menších predmetov, napríklad v stiesnených priestoroch garáží. Berlingo Multispace bolo lepšie odhlučnené a malo komfortnejšie naladený podvozok. Pri jeho šoférovaní ste sa cítili na nerozoznanie od „osobáku“. Vychytávku predstavoval systém Modutop, ktorý debutoval v Berlingu Multispace v roku 2000 a bol inšpirovaný kabínami dopravných lietadiel.

Išlo o systém strešných schránok. Strecha pozostávala z jedného pozdĺžneho úložného priestoru, ktorého okraje boli navrhnuté tak, aby zabránili vypadávaniu predmetov, jedného priečneho priestoru, dvoch priečnych boxov, dvoch bočných košov, odnímateľného centrálneho boxu v zadnej časti s dvoma zámkami aj priestoru pre reproduktory. Modutop tiež obsahoval výduchy klimatizácie a tri strešné okná. Takto vyčaroval Citroën pod stropom ďalších 100 praktických litrov, no pritom zachoval stále dostatok miesta nad hlavou a do kabíny pustil viac svetla. V roku 2002 prešlo Berlingo modernizáciou. Tá priniesla najmä zmeny v interiéri, ktorými sa viac priblížilo mladším osobným modelom. V exteriéri zas pútali pozornosť upravené predné a zadné svetlá. Technický základ Berlinga však zostal zachovaný, pretože jeho jednoduchosť a spoľahlivosť boli jedným z hlavných dôvodov úspechu. Za zmienku stojí verzia XTR s mierne zvýšeným podvozkom a diferenciálom so zvyšenou svornosťou. berlingo sa ňou tak trochu hralo na SUV.

Elektromobil? Už v deväťdesiatych rokoch

Zaujímavou kapitolou bola elektrická verzia Berlingo Électrique, ktorá sa objavila koncom 90. rokov. Išlo o jeden z prvých pokusov koncernu PSA o sériovo vyrábané elektrické úžitkové vozidlo. Používalo niklovo-kadmiové batérie a malo dojazd približne 70 kilometrov, čo ho predurčovalo pre mestské doručovacie služby a flotilových zákazníkov. Neskôr sa objavili aj modernizované elektrické verzie, napríklad pre francúzsku poštu La Poste. Veľa slávy si však tento „ranný“ elektromobil neužil. Veď elektrifikácia nebola ani len v plienkach. Vzniklo z neho len približne 400 kusov. Zato z bežných verzií Berlinga zišlo z liniek úžasných 1,2 milióna kusov, z čoho približne polovica pripadla na Multispace. Výroba prvej generácie prebiehala v portugalskom Mangualde, španielskom Vigu, argentínskom Buenos Aires, tureckej Burse a tiež v Maroku. Ďalej potom v Argentíne, kde došlo k ukončeniu výroby osobných verzií len v minulom roku, no stále pokračuje výroba úžitkových verzií Furgón.

Mnohé inovácie priniesli tomuto cudzokrajnému Berlingu zmeny exteriéru a moderné prvky, ako Bluetooth či digitálny prístrojový štít. Samozrejme, nespala ani konkurencia. Renault zareagoval modelom Kangoo, ktorý bol najväčším rivalom Berlinga, a neskôr Fiat s modelom Dobló či Volkswagen so svojím Caddy. V Európe si však Berlingo vybudovalo silnú pozíciu. Kritika sa najčastejšie týkala jednoduchšieho interiéru a menej komfortného jazdného prejavu, čo však bolo v tejto kategórii očakávané a do veľkej miery akceptované. Berlingo sa tak zaradilo medzi najvplyvnejšie úžitkovo-rodinné modely európskej automobilovej histórie a jeho koncept pretrval dodnes v modernizovaných nástupcoch. V súčasnosti je v ponuke už jeho tretia generácia, spolu s koncernovými súrodencami Peugeot Partner/Rifter, Opel Combo, Fiat Dobló a Toyota ProAce City. Za hlavu rodiny je však stále považované práve Berlingo.