Čína už ovláda 70 % batériového trhu a chce viac. Európa strká hlavu do piesku
Európske automobilky hovoria o sebestačnosti, realita je však oveľa tvrdšia. Bez Číny dnes Európa elektromobily dokáže vyrábať len vo veľmi obmedzenom množstve.
Škoda tento rok otvorila vlastnú baterkáreň, no aj ona batériové články dováža od ázijských výrobcov.
Európa chce byť lídrom v elektromobilite, no jej ambície stoja na veľmi vratkých základoch. Najdrahšie a najkomplikovanejšie časti elektromobilov, batérie, presnejšie ich články, resp. moduly, totiž vyrábajú prevažne mimo starého kontinentu. A najmä v jednej krajine, ktorá si svoju dominanciu budovala systematicky a tvrdo – v Číne a navyše zo surovín, ktorých náleziská Čína do veľkej miery kontroluje.
Automobilky často zdôrazňujú, že si batérie vyrábajú „in-house“, teda svojpomocne. V skutočnosti ide vo väčšine prípadov len o finálnu montáž batériových balíkov. Tie síce určujú výslednú podobu a integráciu do vozidla, no bez samotných článkov to nejde. A práve výroba článkov je tým kritickým bodom, kde Európa extrémne zaostáva.
Podľa viacerých analytických zdrojov dnes čínske firmy kontrolujú približne 70 percent globálneho trhu s batériovými článkami, čo potvrdzujú napríklad dáta spoločností SNE Research či Benchmark Mineral Intelligence. Medzi najväčších hráčov patria najmä CATL (Contemporary Amperex Technology), ktorý je dlhodobo svetovou jednotkou, ďalej BYD, ktorý si vyrába batérie pre vlastné autá aj pre iných výrobcov, či spoločnosti CALB, Gotion High-Tech a EVE Energy. Ešte v roku 2021 pritom čínski výrobcovia ovládali menej než polovicu trhu. Takýto rýchly nárast nie je náhodný.
Čína totiž investovala miliardy do ťažby surovín, spracovania aj samotnej výroby – a to nielen na vlastnom území. Výsledkom je vertikálne integrovaný ekosystém, ktorý je dnes prakticky neprekonateľný. Prostredníctvom investícií a podielov v spoločných podnikoch Čína kontroluje významnú časť ťažby lítia v Južnej Amerike aj kobaltu v Konžskej demokratickej republike, čím si zabezpečuje prístup ku kľúčovým surovinám ešte skôr, než sa dostanú na globálny trh. V mnohých prípadoch ich navyše aj cez vlastné spoločnosti spracováva, čo jej dáva kontrolu nad celým výrobným a spracovateľským reťazcom.
Zvyšok trhu si delia najmä juhokórejské spoločnosti, ako LG Energy Solution či Samsung SDI. Európa je v tomto reťazci de facto zákazníkom, nie rovnocenným hráčom. A hoci sa hovorí o budovaní gigafabrík v Nemecku, Francúzsku či Švédsku, realita je komplikovanejšia. Výroba batérií totiž nie je len o fabrike, ale aj o prístupe k surovinám, know-how a stabilnom dodávateľskom reťazci. Aj preto väčšina európskych pokusov v tejto oblasti skončila neslávne, vrcholom bol krach Northvoltu, do ktorého európske automobilky „naliali“ miliardy.
Práve suroviny sú ďalším problémom. Lítium, kobalt či nikel sa síce nachádzajú aj v Európe, no ich ťažba naráža na environmentálne regulácie, verejný odpor aj ekonomickú nevýhodnosť. Čína si pritom zabezpečila kontrolu nad veľkou časťou globálnych zdrojov, vrátane baní v Afrike či Južnej Amerike.
Predstava, že Európa v dohľadnom čase vybuduje plnohodnotný a konkurencieschopný batériový priemysel, je preto skôr politickým želaním než realistickým plánom. Bez zásadnej zmeny prístupu – a ochoty niesť aj ekologické a finančné náklady – zostane závislá od importu.
Súvisiace články
Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.