Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Stellantis zvažuje návrat listových pružín. Je to krok dozadu?
Odpruženie pomocou listových pružín sa dnes zdá v osobných autách pravekom. Lenže niekde šetriť treba. Prečo nie, veď zákazníci sa dnes na konštrukciu podvozka nepýtajú, zaujímajú ich skôr aktualizácie softvéru či prepojenie smartfónov s infotainmentom.
Automobilky sú dnes extrémne tlačené do znižovania emisií a zvyšovania bezpečnosti. A to nie je lacné. Elektrifikácia a asistenčné systémy zdvihli ceny áut za posledné roky o tisíce eur. Lenže vysoká cena je nevýhoda. Preto výrobcovia hľadajú priestor, kde by bolo možné znížiť náklady. Opäť sa tak vracajú do hry konštrukčné prvky, o ktorých by sme si mysleli, že svoju slávu majú už dávno za sebou. Šepká sa napríklad o bubnových brzdách na prednej náprave a najnovšie sa vytasil koncern Stellantis s patentom na novú generáciu listových pružín.
Tieto sa dnes používajú len pri pikapoch, dodávkach a off-roadoch. Zo sveta osobných áut sa vytratili pred pár dekádami, teda ak neberieme do úvahy priečne listové pružiny v Chevrolete Corvette generácií C4 až C7, vyrobené z kompozitov, alebo podobne sofistikované riešenie vo Volvách XC90 či V90 postavených na platforme SPA. Stellantis potrebuje niečo lacnejšie. Jeho návrh spočíva v kombinácii klasickej listovej pružiny a prídavného mechanizmu v tvare písmena T. Práve ten má odstrániť najväčšiu nevýhodu odpruženia listovými pružinami, ktorou je obmedzený zdvih. Vinuté pružiny sú na tom oveľa lepšie.
Spomínané „téčko“ totiž umožňuje pohyb čapu nahor a nadol. Keď je čap v drážke hore, čo sa deje pri vyššom zaťažení, môže sa pohybovať vpred aj vzad. Pri nízkom zaťažené je v spodnej polohe. Tento pohyb pridáva na zdvihu ďalších približne 2,5 centimetra, takže posádka by si mohla užívať podobný komfort odpruženia ako pri vinutých pružinách. Samozrejme, listové pružiny by boli využívané spolu s tuhou zadnou nápravou, čo je ďalší konštrukčný „stredovek“. Pravdepodobne by sa ale takéto zavesenie týkalo výhradne menších mestských áut, prípadne zvažovanej kategórie M1E s obmedzenou maximálnou rýchlosťou. Pri tých výkonnejších, by totiž jednoduchá konštrukcia rýchlo narazila na svoje limity.
Uvidíme, či sa tak stane. Nie je to však vylúčené, pretože zákazníci sa dnes nepýtajú na konštrukciu podvozku. Vôbec ich nezaujíma, či má ich vysnívané auto nezávislé zavesenie zadných kolies, alebo len torznú priečku a či sú vzadu kotúčové alebo bubnové brzdy. Viac sa zaujímajú o farbu, masážne sedadlá, a najmä o to, ako rýchlo sa prepojí ich smartfón s infotainmentom vozidla a či sú USB-porty aj v zadnej časti interiéru. Automobilky to dobre vedia, a tak šetria práve tam. Niektoré moderné autá sú na tom podvozkovo oveľa horšie ako ich predchodcovia o dve či tri generácie dozadu a stabilitu v zákrutách doháňajú zásahmi asistenčných a trakčných systémov.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.