Rekonštrukcia zastávky MHD v centre Košíc prinesie obmedzenia cestujúcim aj vodičom. Ľudia šomrú, vraj potrvá pridlho.
Šéf Mercedesu: Bývalý elektrický „evangelista“ zrazu lobuje za spaľováky
Generálny riaditeľ Mercedesu-Benz a šéf automobilovej lobby ACEA Ola Kallenius ešte nedávno tvrdil, že od roku 2030 budú všetky vozidlá značky elektrické. Dnes varuje, že plány EÚ na postupný zákaz spaľovacích motorov by mohli destabilizovať automobilový trh, a požaduje viac času.
Ešte nedávno patril Ola Kallenius, šéf Mercedesu-Benz, k veľkým zástancom elektromobility. Dnes je jeho rétorika prekvapivo skeptická.
Len nedávno Európska únia uvoľnila pravidlá, ktoré mali od roku 2035 zakázať predaj áut s emisiami CO2, teda áut so spaľovacími motormi. Podľa nových predpisov nebudú nové vozidlá musieť byť úplne bez emisií, stačí, ak z nich bude bezemisných 90 %. Zvyšok môže byť kompenzovaný opatreniami, ako je používanie nízkouhlíkovej ocele či syntetických palív, ktoré sú uhlíkovo neutrálne. Táto zmena má zmierniť tlak na automobilky a dať im čas adaptovať sa na elektrickú éru. Zdá sa ale, že ani to niektorým výrobcom nestačí.
Paradoxne, kritika sa najnovšie ozýva od osoby, ktorá ešte donedávna stála doslova na čele elektrickej revolúcie. Generálny riaditeľ Mercedesu-Benz a súčasný prezident európskej automobilovej lobby ACEA Ola Kallenius totiž nie tak dávno tvrdil, že Mercedes-Benz sa stane od roku 2030 čistou elektromobilkou, teda ešte o päť rokov skôr, než by si to vyžiadala legislatíva. Dnes však aj rok 2035 a spomínaných 90 % označuje za „príliš skorý“ cieľ. Nepochybne na základe „stretu s realitou“. Predaj elektrických Mercedesov-Benz totiž nenapĺňa očakávania. Až tak, že po krátkej kariére končia modely EQE a EQE SUV.
Kallenius upozorňuje, že návrh EÚ, ktorý by od roku 2035 prakticky zakázal nové vozidlá so spaľovacím motorom, by mohol destabilizovať automobilový trh. „Deväťdesiat percent sa nesmie zmeniť na skrytých 100 percent,“ varoval Kallenius v Bruseli. Podľa neho totiž systém kompenzácií, ktorý má umožniť 10 % vozidiel s emisiami pri využití alternatívnych opatrení, v praxi vlastne obnovuje celú pôvodnú 100-percentnú povinnosť. Naráža na to, že sedem percent rozdielu v emisiách by sa dalo vyrovnať používaním nízkouhlíkovej ocele a tri percentá prostredníctvom syntetických palív.
„Poznám trh so zelenou oceľou a viem, aké nereálne sú tieto očakávania,“ povedal. Ak sa pravidlá zavedú tak, ako sú navrhnuté, mohli by deformovať celý trh s novými vozidlami a hrozilo by, že vyvolajú kolaps dopytu, povedal Kallenius. Preto navrhuje zvážiť aj opatrenia pre existujúci vozový park s 250 miliónmi áut a upozorňuje, že už malé zvýšenie využitia syntetických palív môže priniesť významný klimatický efekt. „Nediskutujeme o tom, či sa usilovať o dekarbonizáciu a elektrifikáciu. Debata sa týka toho, ako to dosiahnuť,“ dodal. Problémom ale je, že cena uhlíkovo neutrálnych palív je násobne vyššia ako cena tých fosílnych a navyše prakticky neexistuje priemysel na ich výrobu.
Tam sa ale Kallenius nezastavil. Požaduje tiež viac času na splnenie cieľov CO2. Namiesto súčasných troch rokov by automobilky podľa neho potrebovali päťročné obdobie, aby sa mohli prispôsobiť. Na druhej strane však Kallenius podporuje iniciatívu EÚ „Vyrobené v Európe“, ktorá má posilniť investície do výroby a zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho automobilového sektora. Najnovší návrh Komisie zo 4. marca je podľa neho však zložitý a vyžaduje si ďalšie posúdenie priemyselnou skupinou. Návrh počíta s tým, že elektromobily, ktoré budú chcieť čerpať štátne stimuly, budú musieť byť vyrobené v EÚ a obsahovať aspoň 70 % komponentov európskeho pôvodu.
Pozrite sa sem. Svyrydenková uviedla, že vláda si kladie za cieľ získať takmer desať miliárd hrivien z rozsiahlych privatizácií.